shimon's blog

Tu a teraz sa s vami podelím o svoje zážitky z našej dovolenky v Chorvátsku, z ktorej sme sa vrátili minulý štvrtok. Rak pustovník Túto dovolenku asi najlepšie vystihuje označenie - naša prvá dovolenka bez rodičov. Hlavne preto, že sme si všetko od cesty, programu, ubytovania až po stravu zabezpečovali so Zuzkou sami. Pôvodným cieľom našej cesty malo byť mestečko Crikvenica. Keď sme však po 700 km ceste o siedmej ráno pricestovali na Chorvátske pobrežie nezdali sa nám pláže v Crikvenici dosť zaujímavé, preto sme sa presunuli do neďalekých Seliec, v ktorých sme sa aj ubytovali. Naša pláž Na naše veľké sklamanie (keď vravím veľké, myslím tým VEĽKÉ) pláž v Selciach nevyzerala vôbec príťažlivo. Vybetónované pobrežie a hlava na hlave nám náladu vôbec nevylepšilo (veľkú rolu zohrala aj únava z cesty z Bratislavy). Po poobedňajšom zdriemnutí boli naše myšlienky už o čosi jasnejšie. So Zuzkou sme šli na prechádzku do mesta (dala by sa tiež nazvať výpravou, pretože jasným cieľom bolo nájsť pláž...

Až Zuzkin otec nám to vysvetlil jednou vetou: "Vy ste vlastne prešli zo Žiliny do Vrútok - peši, a cez kopec." Túra to bola veľmi pekná, počasie nám prialo, aj sme so Zuzkou kráčali celkom dobrým tempom. Ľudí sme stretli len pár, aj to po väčšine čučoriedkárov, ktorí sa už vracali domov s plnými vedrami. Po príchode na Minčol sme si spravili menšiu prestávku, aby sme urobili zopár fotiek a poobzerali si Žilinskú aj Martinskú dolinu z výšky. (fotky pripojím neskôr). Po približne 15 minútach sme sa už vybrali ďalej smerom ku Krížave . Cestou sa už neudialo skoro nič zaujímavé. Vravím skoro pretože sa udialo naše stretnutie s vretenicou. Tá si pri našom stretnutí s chuťou zasyčala, Zuzka zase zakričala. Keďže sa príliš rýchlo stratila v kríkoch nestihol som ju odfotit. Navždy však zostane v našich spomienkach. Na Martinských holiach sme ešte chvíľu pozorovali paraglidistov čakajúcich na vietor. Nás to čakanie omrzelo asi po desiatich minútach, tak sme sa radšej vybrali dole lúk...