Skip to main content

Chata pod Suchým

Aj napriek tomu, že kamarát Maroš dnes so mnou na bicykel nešiel som si zvolil celkom dlhú trasu.

Vybral som sa zo Žiliny približne o pol dvanáctej a po vodnom diele som prešiel až do neďalekého Varína. Z Varína hneď hore až kým som sa nedostal na turistické značenie.

Začal som teda "Pod Jedľovinou". Najskôr som sa chcel vybrať priamo hore, cez horu, avšak značená cesta bola rozbitá od lesných strojov. A tak som sa štveral hádam aj hodinu po poľnej ceste.

Keď sa cesta začala zvažovať smerom dole rozhodol som sa vyšlapať si kúsok cesty smerom k hrebeňu cez vyrúbanú časť lesa.

Pomocou smerovníka som sa potom vybral priamo na chatu pod Suchým. Vyzerá to tak, že som si vybral trochu nepríjemnejšiu cestu, pretože som veľa krát musel prenášať bicykel cez popadané konáre smrekov a neskôr bukov. Stálo to však za to.

Zjazd dole celkom príjemný, cesta po vodnom diele trochu náročná, vzhľadom na dosť silný proti-vietor.

Fotky sú v poradí v akom som ich urobil. (kvalita je nič moc, ale foťák mi ukradli tak som to fotil mobilom)



Comments

Popular posts from this blog

Jesenné Tatry 2011

O tom, že jeseň v horách - a to dokonca v slovenských najvyšších horách - nemusí byť len sychravá, upršaná a šedivá sme sa presvedčili počas uplynulého víkendu spolu so Zuzkou, mojimi kolegami a kamarátmi. Výhľad na všetky svetové strany, boľavé nohy a opálené tváre sú toho dôkazom. Väčšina z nás už skúsenosti s Tatrami mala, avšak aj tak sme to s túrami nechceli príliš prehnať (v pondelok predsa len treba ísť opäť do práce). Ako jedného z najlepších kandidátov na túru sme vybrali tatranskú klasiku - Rysy Rysy Ubytovanie na Štrbskom plese nám zabezpečilo pohodlný ranný začiatok túry, nakoľko sme na izbu prišli už v piatok večer. V sobotu okolo osmej sme už šľapali po ceste na Popradské pleso. Túto cestu pozná snáď každý, kto podnikal nejakú tú túru do Tatier. Ako každá túra na Rysy aj táto bola vďaka nádhernému počasiu masovou akciou. Húfy ľudí sa hrnuli strminou na Chatu pod Rysmi, o vrchole ani nehovorím. V momente keď sme dorazili na vrchol to na ňom vyzera skôr ako na bidle, na ...

pred oknom, za oknom

dnes rano som sa zobudil do uplne normalneho rana. po neustale sa opakujucom vyzvanani mojho budika som sa konecne postavil z postele. odtackal som sa do kuchyne aby som si spravil ranajky a kedze som mal este trochu casu nazvys isiel som si sadnut do obyvacky aby som si popri jedeni pozrel co je nove vo svete. ked sa tu zrazu za nasim oknom prechadza chlap... ono by to nebola situacia vobec nezvycajna, keby sme nebyvali na siedmom poschodi panelaku. po par sekundach som sa vsak spamatal a zistil som co je vo veci. cely nas cinziak stavebna firma zatepluje :) co dodat? - trochu vzrusenia na rano nezaskodi .

Fujarový workshop

Po prudkom začiatku týždňa som sa až dnes dostal k písaniu príspevku o mojom predchádzajúcom víkende. Ten bol zvláštny najmä tým, že sme ako kapela boli súčasťou fujarového workshopu v Zázrivej. Ako sme sa k takejto akcii vôbec dostali? Nuž poznáme sa so správnymi ľuďmi. Teda s fujarášmi, ktorí toto podujatie organizujú už po druhý raz. Aj kvôli tomu, že ich poznáme, a že sú to fajn ľudia sme sa rozhodli im s touto akciou trochu pomôcť. Sami sme vlastne nevedeli, čo presne sa od nás ako kapely bude očakávať. Nakoniec to však dopadlo všetko takmer ideálne. Ráno sme zavítali do dedinky Zázrivá a hneď po vystúpení z auta nás na Jánošíkovom dvore vítali z každej strany zvuky cvičiacich fujarášov. Na workshope sa zúčastnilo približne 10 ľudí, ktorý sa buď chcú naučiť na fujare hrať alebo ich vyrábať. Dvor bol však plný okoloidúcich, ktorí sa prišli pozrieť na toto zaujímavé podujatie. Z našej strane išlo najmä o zvučenie a sprievod majstrov fujarášov Jara Slobodu a Dušana Holíka....