O tom, že jeseň v horách - a to dokonca v slovenských najvyšších horách - nemusí byť len sychravá, upršaná a šedivá sme sa presvedčili počas uplynulého víkendu spolu so Zuzkou, mojimi kolegami a kamarátmi. Výhľad na všetky svetové strany, boľavé nohy a opálené tváre sú toho dôkazom.
Väčšina z nás už skúsenosti s Tatrami mala, avšak aj tak sme to s túrami nechceli príliš prehnať (v pondelok predsa len treba ísť opäť do práce). Ako jedného z najlepších kandidátov na túru sme vybrali tatranskú klasiku - Rysy
Rysy
Ubytovanie na Štrbskom plese nám zabezpečilo pohodlný ranný začiatok túry, nakoľko sme na izbu prišli už v piatok večer. V sobotu okolo osmej sme už šľapali po ceste na Popradské pleso. Túto cestu pozná snáď každý, kto podnikal nejakú tú túru do Tatier. Ako každá túra na Rysy aj táto bola vďaka nádhernému počasiu masovou akciou. Húfy ľudí sa hrnuli strminou na Chatu pod Rysmi, o vrchole ani nehovorím. V momente keď sme dorazili na vrchol to na ňom vyzera skôr ako na bidle, na ktoré si chce sadnúť priveľa vrabcov.
Nie je sa však čomu čudovať, výhľad v takýchto dňoch je naozaj užasný, či už na ostatné tatranské štíty alebo na poľskú stranu (Morskie oko, ...). Jedine Nízke Tatry boli zahalené v oblakoch. S pomocou prísediaceho českého turistu sme na vrchole spoznali všetky podstatné tatranské končiare (je dobré stretnúť niekoho takéhoto na vrchole).
Nevýhodou tejto túry je podľa mňa najmä to, že jediná cesta späť (na Slovenskú stranu) je možná po tej istej ceste akou ste prišli, toto robí zostup trošku ubíjajúcim - a bolo to poznať aj na nás.
Sedlo Bystrá
Po celkom namáhavej túre na Rysy, sme prvý večer zvažovali, ktorá túra by bola vhodná na deň druhý - pôvodným plánom bola trasa z Popradského plesa po tatranskej magistrále na Batizovské a Velické pleso. Avšak odchod zo Štrbského plesa sme chceli zvládnuť do tretej hodiny poobede, takže sme sa rozhodli pre trasu - Vodopád Skok, Kozie pleso, Capie pleso, Sedlo Bystrá, Vyšné Wahlenbergovo pleso a popod Solisko až na Štrbské pleso.
Počasie opäť nesklamalo a tak sme mali možnosť kochať sa po opustení pásma kosodreviny nádherným výhľadom na Štrbské pleso a takisto Nízke Tatry. Nasledovalo ešte prudké stúpanie do sedla Bystrá, kde sme sa jedným krokom prehupli do doliny Wahlenbergovho plesa. Ihneď sa nám naskytol ďalší nádherný výhľad na masív Kriváňu a takisto Západných tatier.
Nasledovalo už len klesanie skalnatou mesačnou dolinou, miestami trochu demotivujúce, po výhľadoch, ktoré sme zažili len pár minút späť. Takto sme pomali prechádzali všetkými pásmami vysokohorskej prírody, behajúc pohľadom po okolitých svahoch, či sa nám nepodarí zbadať niekde medzi skalami poskakovať nejakého kamzíka (Zuzka tvrdila, že tu minule kamzíky boli!).
Väčšina z nás už skúsenosti s Tatrami mala, avšak aj tak sme to s túrami nechceli príliš prehnať (v pondelok predsa len treba ísť opäť do práce). Ako jedného z najlepších kandidátov na túru sme vybrali tatranskú klasiku - Rysy
Rysy
Ubytovanie na Štrbskom plese nám zabezpečilo pohodlný ranný začiatok túry, nakoľko sme na izbu prišli už v piatok večer. V sobotu okolo osmej sme už šľapali po ceste na Popradské pleso. Túto cestu pozná snáď každý, kto podnikal nejakú tú túru do Tatier. Ako každá túra na Rysy aj táto bola vďaka nádhernému počasiu masovou akciou. Húfy ľudí sa hrnuli strminou na Chatu pod Rysmi, o vrchole ani nehovorím. V momente keď sme dorazili na vrchol to na ňom vyzera skôr ako na bidle, na ktoré si chce sadnúť priveľa vrabcov.
 |
| Slobodné kráľovstvo Rysy |
Nie je sa však čomu čudovať, výhľad v takýchto dňoch je naozaj užasný, či už na ostatné tatranské štíty alebo na poľskú stranu (Morskie oko, ...). Jedine Nízke Tatry boli zahalené v oblakoch. S pomocou prísediaceho českého turistu sme na vrchole spoznali všetky podstatné tatranské končiare (je dobré stretnúť niekoho takéhoto na vrchole).
 |
| Gerlach |
Nevýhodou tejto túry je podľa mňa najmä to, že jediná cesta späť (na Slovenskú stranu) je možná po tej istej ceste akou ste prišli, toto robí zostup trošku ubíjajúcim - a bolo to poznať aj na nás.
Sedlo Bystrá
Po celkom namáhavej túre na Rysy, sme prvý večer zvažovali, ktorá túra by bola vhodná na deň druhý - pôvodným plánom bola trasa z Popradského plesa po tatranskej magistrále na Batizovské a Velické pleso. Avšak odchod zo Štrbského plesa sme chceli zvládnuť do tretej hodiny poobede, takže sme sa rozhodli pre trasu - Vodopád Skok, Kozie pleso, Capie pleso, Sedlo Bystrá, Vyšné Wahlenbergovo pleso a popod Solisko až na Štrbské pleso.
 |
| Tatranská trávička |
Počasie opäť nesklamalo a tak sme mali možnosť kochať sa po opustení pásma kosodreviny nádherným výhľadom na Štrbské pleso a takisto Nízke Tatry. Nasledovalo ešte prudké stúpanie do sedla Bystrá, kde sme sa jedným krokom prehupli do doliny Wahlenbergovho plesa. Ihneď sa nám naskytol ďalší nádherný výhľad na masív Kriváňu a takisto Západných tatier.
 |
| Pleso nad Skokom |
Nasledovalo už len klesanie skalnatou mesačnou dolinou, miestami trochu demotivujúce, po výhľadoch, ktoré sme zažili len pár minút späť. Takto sme pomali prechádzali všetkými pásmami vysokohorskej prírody, behajúc pohľadom po okolitých svahoch, či sa nám nepodarí zbadať niekde medzi skalami poskakovať nejakého kamzíka (Zuzka tvrdila, že tu minule kamzíky boli!).
 |
| Stúpanie do sedla Bystrá |
K Štrbskému plesu sa nám podarilo prísť v poriadku, pohromade a dokonca vo veľmi dobrom čase, takže sme všetci spokojní začali baliť, upratovať a chystať sa na únavnú cestu späť do Brna, ktorú nám našťastie spríjemnila zastávka na haluškách u Zuzkiných rodičov v Žiline - fantázia.
Comments
Diky za oboji a doufam, ze to nebylo naposledy :)