Po tretí krát som bol na Pohode. Tentokrát to bolo viacmenej na slepo, ale poviem vám - vyplatilo sa to ...
Už v piatok ráno som si bol istý, že ísť na Pohodu sa opäť vyplatí, keďže som nemusel vstávať do roboty :)
Cesta ubehla rýchlo a perfektne nás všetkých naladila na festivalovú náladu. Na parkovisku nás už čakalo pripravené miesto v 11. rade, už len bolo treba vybaliť a utekať do areálu.
Trochu nás ešte stihol vyplašiť Michal, ktorý si dosť zvláštnou zhodou okolností nechal lístok v Žiline, ale to by nebola Pohoda, keby sa aj tento problém nevyriešil v priebehu pol hodiny.
Kam teda ideme? Tak znela asi prvá otázka. Po nedlhej debate sme sa rozhodli pre Puding pani Elvisovej ... a oplatilo sa. Celkom poctivo sme sa vyskákali a vyspievali. Naseldovala prechádzka po areáli a objavovanie nových stanov a arén.
Poobedie sme strávili v NAY tanečnom dome - bolo celkom zaujímavé sledovať cca 200 ľudí tancovať choreografiu k pesničke Praise You od Fat boya.
Večer nasledoval kurz salsy :) a hneď po ňom koncert Mango Salseros a prakticky nácvik predtým nacvičovaných krokov.
Na hlavnej hviezde festivalu Fat Boyovi Slimovi sme sa dlho neohriali, asi aj pre strašnú tlačenicu pri hlavnom stagei, a tak sme sa šli pozrieť na Mr. Oizza a opäť sa oplatilo. Dobré sety spolu s vynikajúcimi svetelnými efektami to v O2 aréne naozaj rozpumpovali.
Druhý deň sme začali studenou sprchou. No a potom koncertom orchestra opery SND a Royal Choral Society - úžasný zážitok. Najsilnejši moment - počuť spevať britský kráľovský zbor "Aká si mi krásna ..."
Neskôr sme si posedeli pri krásnych zvukoch violončela v Devín_FM stane. Pokračovali sme do Garnier Magic Mirrors arény, kde sme si dali kávičku.
Po menšom okruhu po pódiách sme sa podvečer vybrali späť ku autu aby sme si nabrali veci na večer. Hneď po tom sme zamierili do stanu kde prebiehala "Silent disco" (pri vchode sme dostali bezdrôtové slúchatká, vo vnútri hrali dvaja DJji, a my sme si mohli vybrať toho ktorý sa nám páčil:) ). Po asi dvoch hodinách tancovania sme len horko ťažko odchádzali...
Chceli sme vidieť Richarda Mullera no po 10 minútach koncertu sme z tade radšej odišli (pre mňa bol tento koncert dosť veľkým sklamaním). Na druhej strane som však zažil úžasný koncert Audio Bullies.
Okolo polnoci som ešte videl koncert klaviristky Hiromi s jej kapelou, v ktorej hrá aj Martin Valihora. Tento koncert asi ani netreba komentovať.
Niekoľko fotiek som pridal aj do môjho slideu, avšak lepšie je Pohodu raz zažiť ako si ju sto krát pozrieť na fotkách alebo prečítať si o nej na blogoch. Verte mi.
Už v piatok ráno som si bol istý, že ísť na Pohodu sa opäť vyplatí, keďže som nemusel vstávať do roboty :)
Cesta ubehla rýchlo a perfektne nás všetkých naladila na festivalovú náladu. Na parkovisku nás už čakalo pripravené miesto v 11. rade, už len bolo treba vybaliť a utekať do areálu.
Trochu nás ešte stihol vyplašiť Michal, ktorý si dosť zvláštnou zhodou okolností nechal lístok v Žiline, ale to by nebola Pohoda, keby sa aj tento problém nevyriešil v priebehu pol hodiny.
Kam teda ideme? Tak znela asi prvá otázka. Po nedlhej debate sme sa rozhodli pre Puding pani Elvisovej ... a oplatilo sa. Celkom poctivo sme sa vyskákali a vyspievali. Naseldovala prechádzka po areáli a objavovanie nových stanov a arén.
Poobedie sme strávili v NAY tanečnom dome - bolo celkom zaujímavé sledovať cca 200 ľudí tancovať choreografiu k pesničke Praise You od Fat boya.
Večer nasledoval kurz salsy :) a hneď po ňom koncert Mango Salseros a prakticky nácvik predtým nacvičovaných krokov.
Na hlavnej hviezde festivalu Fat Boyovi Slimovi sme sa dlho neohriali, asi aj pre strašnú tlačenicu pri hlavnom stagei, a tak sme sa šli pozrieť na Mr. Oizza a opäť sa oplatilo. Dobré sety spolu s vynikajúcimi svetelnými efektami to v O2 aréne naozaj rozpumpovali.
Druhý deň sme začali studenou sprchou. No a potom koncertom orchestra opery SND a Royal Choral Society - úžasný zážitok. Najsilnejši moment - počuť spevať britský kráľovský zbor "Aká si mi krásna ..."
Neskôr sme si posedeli pri krásnych zvukoch violončela v Devín_FM stane. Pokračovali sme do Garnier Magic Mirrors arény, kde sme si dali kávičku.
Po menšom okruhu po pódiách sme sa podvečer vybrali späť ku autu aby sme si nabrali veci na večer. Hneď po tom sme zamierili do stanu kde prebiehala "Silent disco" (pri vchode sme dostali bezdrôtové slúchatká, vo vnútri hrali dvaja DJji, a my sme si mohli vybrať toho ktorý sa nám páčil:) ). Po asi dvoch hodinách tancovania sme len horko ťažko odchádzali...
Chceli sme vidieť Richarda Mullera no po 10 minútach koncertu sme z tade radšej odišli (pre mňa bol tento koncert dosť veľkým sklamaním). Na druhej strane som však zažil úžasný koncert Audio Bullies.
Okolo polnoci som ešte videl koncert klaviristky Hiromi s jej kapelou, v ktorej hrá aj Martin Valihora. Tento koncert asi ani netreba komentovať.
Niekoľko fotiek som pridal aj do môjho slideu, avšak lepšie je Pohodu raz zažiť ako si ju sto krát pozrieť na fotkách alebo prečítať si o nej na blogoch. Verte mi.
Comments