Skip to main content

Viedeň


Tieto Vianoce som si až na pár dní príliš nneoddýchol. Hlavne kvôli kope roboty v škole a v práci a tiež na dome. Náplasťou na toto všetko bol výlet do Viedne s mojou priateľkou Zuzkou a sestrou Veronikou.


Nezačalo to príliš vábne. Na stanici v Bratislave sme sa snažili kúpiť lístky na vlak. Teta za okienkom bola úplne odporná a my sme len neveriacky krútili hlavami, ako sa môže niekto takto správať k zákazníkovi.

Do Viedne nás mal dopraviť peknučký vlak "City Shuttle". Cesta prebiehala úplne v poriadku až kým sa peknučký vlak približne desať km pred Viedňou nepokazil. Nakoniec sme na stanici predmestia Viedne stáli len čosi cez 10 minút, takže sa nič strašné nestalo.

Viedeň je v celku veľmi pekné mesto. Škoda že sme ju nezažili v snehu s vianočnou výzdobou a trhmi. Ale naozaj sa nie je na čo sťažovať. Asi dve hodiny sme sa motali po uliciach a parkoch okolo parlamentu, až sme dospeli k názoru, že najlepšie bude vyhľadať nejaké teplé miesto, ak nechceme umrieť, prípadne prísť o zmrznuté časti našich tiel :)

Vybrali sme si teda prírodovedné múzeum, a dobre sme spravili. Štyri hodiny sme sa prechádzali po tejto obrovskej budove. Stojí za to sa tam ísť pozrieť. Lístok nás troch stál 10,5 Eur. (2x študent a dieťa) Najviac nás a teda hlavne moju sestru zaujali mikroskopy, v ktorých sme si mohli sami pozrieť predpripravené exponáty.

Z múze sme sa ešte išli pozrieť na Stephansplatz a potom metrom na stanicu aby sme stihli spiatočný vlak.

Aj keď sme toho vlastne vo Viedni veľa nevideli, vyčerpal nás tento výlet dostatočne. Možno tam cez leto zájdem znovu.

Comments

Popular posts from this blog

Thajsko 2018 - Ko Lanta (opičky a rybičky)

Aby sme v Thajsku nevynechali čistokrvné dovolenkové rezorty s plážami, vydali sme sa z Krabi (príspevok o Krabi nájdete tu ) na ostrov Lanta, ktorý sa nachádza asi 2 hodiny každý vanom od Krabi smerom na juh. Už cesta samotná bola zaujímavá. Prekvapil nás najmä "systém", akým tu verejná doprava funguje. Van vás väčšinou vyzdvihne u konkrétneho hotelu a pokračuje vyzdvihnúť ďalších spolucestujúcich. Nakoniec sme sa ešte zastavili na miestnej autobusovej stanici, kde šofér od nejakého pána prevzal zásielku pre nejakú pizzeriu po ceste (podľa krabice asi ingrediencie na pizzu). Cestou sme ešte párkrát rôzne zastavili a vyložili nejaký tovar. Takže taxíky tu v podstate fungujú aj ako kuriéri. Nikto žiadne meškanke príliš nerieši, väčšinou zastavia a s úsmevom vám to vysvetlia "Five minute, ok?". Okrem týchto zastávok sa nám cesta predĺžila o čakanie na kompu na Koh Lanta, takže to čo malo trvať asi 2 hodiny, trvalo viac než 3. Až tak nám to zase nevadilo, pretože t...

Pohoda 2010

Už sa to stáva pomaly pravidlom že v polovici júla každý rok pribudne na môj blog článok s nadpisom začinajúcim slovom Pohoda. I tento rok som si tento festival nenechal ujsť a i tento rok som neoľutoval ani jeden cent z ceny lístka. Tento rok som na festivale Bažant Pohoda bol už po piaty raz a pomaly sa stáva neodmysliteľnou súčasťou môjho leta. Na tento ročník som sa pripravoval poctivejšie ako na ten minulý. Dopredu som počúval rádio na stránke festivalu, aby som sa vedel aspoň približne rozhodnúť, ktorý z množstva koncertov si mám ísť pozrieť. Nakoniec sa mi samozrejme viaceré koncerty, ktoré som chcel vidieť kryli, niektoré boli zase v časoch okolo tretej nad ránom, takže pre mňa nebolo reálne ich vidieť po celodennom chodení po areáli (v teplotách okolo 30 stupňov Celzia). Tu a teraz by som chcel vyzdvihnúť niektoré kapely, ktorých vystúpenia sa mi tento rok páčili najviac. V prvom rade by to bola kapela " Sparrow and the Workshop ", ktorú by som jednoznačne zaradil...

proste pohoda

minuly vikend som sa uz po druhykrat zucastnil festivalu pohoda. o najkrajsie zazitky sa teda podelim aj s vami. ako to vsetko prebiehalo? na zaciatku sme si uz pocas cesty stanovili presne pravidla, ako napriklad :"do not talk with french girl on the back seat..." a podobne. hned po prichode na trencianske letisko sme sa co najrychlejsie zorientovali v programe festivalu a coskoro sme uz skumali areal festivalu z bezprostrednej blizkosti. no a nieco k programu. den prvy - piatok: pocas poobedia sme sa zucastnili na lekcii balkanskych tancov (celkom dobre na zahriatie; spolu s dzusom riedenym vodkou:) neskor sme sa isli napapat naspat k nasmu autu a po neuspesnom cakani na nasich kamaratov sme sa vecer vybrali na koncert 'dana bartu' ... , kvoli ktoremu som vlastne na pohodu isiel. no co povedat na jeho vykon, ani sa to neda popisat... treba vidiet. zbytok vecera a noci sme pobehovali medzi stageami a stankami so suvenirmi. pekny zazitok mam aj z koncertu ...