Skip to main content

Rozsutec a Kubánkov sen

Trvalo mi to síce dva týždne než som sa dostal k pridaniu tohoto príspevku, ale hádam mi bude odpustené. 


Jeden dôvod, pre ktorý by mi malo byť odpustené je práve obsah tohoto príspevku - pred dvoma týždňami sme spolu so Zuzkou boli na folklórnom večeri pre Žilinu, na ktorom vystupovali tanečníci a hudobníci FK Rozsutec a bývali tanečníci SĽUKu - OZ Kubánkov sen.


Už ani neviem kedy som naposledy videl vystupovať Rozsutec, v ten večer mi však tanečníci pamäť osviežili vynikajúcim výkonom. Pribudli nové choreografie, hudobníci excelovali a ľudia si tento večer naozaj užívali.


Vystúpenie Rozsutca sa striedalo so SĽUKom. Že vraj seniori. Ak budem ja takto skákať a tancovať keď budem mať 40 - 50 rokov tak budem šťastný ako blcha. Na týchto ľuďoch bolo naozaj vidieť, že majú oddreté množstvo rokov profesionálneho tancovania, a že si ten tanec môže teraz z plnej chuti užívať.


Prekvapil ma aj spevácky zbor Rozsutca a aj jeho sólistka - milá teta, ktorá zaspievala síce len pár ľudových pesničiek, ale ešte teraz mi behá mráz po chrbte, keď si na to spomeniem.


Dúfam, že pár mojich fotiek aspoň trochu vystihne atmosféru tohoto večera. Na ďalšom vystúpení sa opäť stretneme.

Comments

Unknown said…
Je ti odpustené:-) a chcem podotknúť, že Majka vyzerala úžasne a rovnako dobre tancovala.

Popular posts from this blog

Jesenné Tatry 2011

O tom, že jeseň v horách - a to dokonca v slovenských najvyšších horách - nemusí byť len sychravá, upršaná a šedivá sme sa presvedčili počas uplynulého víkendu spolu so Zuzkou, mojimi kolegami a kamarátmi. Výhľad na všetky svetové strany, boľavé nohy a opálené tváre sú toho dôkazom. Väčšina z nás už skúsenosti s Tatrami mala, avšak aj tak sme to s túrami nechceli príliš prehnať (v pondelok predsa len treba ísť opäť do práce). Ako jedného z najlepších kandidátov na túru sme vybrali tatranskú klasiku - Rysy Rysy Ubytovanie na Štrbskom plese nám zabezpečilo pohodlný ranný začiatok túry, nakoľko sme na izbu prišli už v piatok večer. V sobotu okolo osmej sme už šľapali po ceste na Popradské pleso. Túto cestu pozná snáď každý, kto podnikal nejakú tú túru do Tatier. Ako každá túra na Rysy aj táto bola vďaka nádhernému počasiu masovou akciou. Húfy ľudí sa hrnuli strminou na Chatu pod Rysmi, o vrchole ani nehovorím. V momente keď sme dorazili na vrchol to na ňom vyzera skôr ako na bidle, na ...

pred oknom, za oknom

dnes rano som sa zobudil do uplne normalneho rana. po neustale sa opakujucom vyzvanani mojho budika som sa konecne postavil z postele. odtackal som sa do kuchyne aby som si spravil ranajky a kedze som mal este trochu casu nazvys isiel som si sadnut do obyvacky aby som si popri jedeni pozrel co je nove vo svete. ked sa tu zrazu za nasim oknom prechadza chlap... ono by to nebola situacia vobec nezvycajna, keby sme nebyvali na siedmom poschodi panelaku. po par sekundach som sa vsak spamatal a zistil som co je vo veci. cely nas cinziak stavebna firma zatepluje :) co dodat? - trochu vzrusenia na rano nezaskodi .

Fujarový workshop

Po prudkom začiatku týždňa som sa až dnes dostal k písaniu príspevku o mojom predchádzajúcom víkende. Ten bol zvláštny najmä tým, že sme ako kapela boli súčasťou fujarového workshopu v Zázrivej. Ako sme sa k takejto akcii vôbec dostali? Nuž poznáme sa so správnymi ľuďmi. Teda s fujarášmi, ktorí toto podujatie organizujú už po druhý raz. Aj kvôli tomu, že ich poznáme, a že sú to fajn ľudia sme sa rozhodli im s touto akciou trochu pomôcť. Sami sme vlastne nevedeli, čo presne sa od nás ako kapely bude očakávať. Nakoniec to však dopadlo všetko takmer ideálne. Ráno sme zavítali do dedinky Zázrivá a hneď po vystúpení z auta nás na Jánošíkovom dvore vítali z každej strany zvuky cvičiacich fujarášov. Na workshope sa zúčastnilo približne 10 ľudí, ktorý sa buď chcú naučiť na fujare hrať alebo ich vyrábať. Dvor bol však plný okoloidúcich, ktorí sa prišli pozrieť na toto zaujímavé podujatie. Z našej strane išlo najmä o zvučenie a sprievod majstrov fujarášov Jara Slobodu a Dušana Holíka....