Skip to main content

Habovka

Vtedy keď väčšina ľudí čakala na príchod jari, my sme sa ešte veselo lyžovali v Spálenej doline. S dosť veľkým oneskorením vám o tom píšem.

Chata bola dohodnutá už dlho vopred, všetci dostatočne nažhavení (celá kapela s priateľkami, manželkami a deťmi). Ja osobne som pochybnosti o vydarenej akcii nemal, jediné čo bolo pre mňa neznámou bol výkon mojej mladšej sestry Veroniky, ktorú som na lyže chcel zobrať prvý krát.


No ale pekne po poriadku. Príchod do Habovky v norme. Cesta bola dosť dlhá a aj kvôli nášmu neskorému odchodu zo Žiliny sme prišli k domu, v ktorom sme mali prebývať až neskoro večer. Nasledovalo samozrejme privítanie s všetkými účastníkmi lyžovačky, večera no a potom pospevovanie pri gitare a fľaške do neskorých nočných hodín, niektorí tiež do skorých ranných (resp. plynulý prechod do nasledujúceho dňa).

Tým, ktorí si šli ľahnúť skôr sa samozrejme vstávalo podstatne ľahšie a ich výkony na svahu sa s tými, ktorí hviezdili noc predtým, nedali porovnávať. Sneh a vidina možno poslednej lyžovačky však lákali až natoľko, že sa lyžovalo aj napriek miernej únave a ťažobe na žalúdku.

Naša úloha bola jasná - naučiť Veroniku lyžovať. Prvá jazda vyzerala ako tak dobre (keďže sme sa spustili na najmiernejšej somárskej lúke akú sme našli) a tak sme si povedali, že nebudeme sušiť dosť mastné lístky vo vreckách a vyjdeme si hneď až na vrch svahu. Tam to už vyzeralo s Veronikou trochu horšie ale po pár pádoch sa už dokázala na lyžiach udržať bez problémov a zlyžovať aj celý svah (preto jej patrí moja veľká pochvala).

Na druhý deň nám dokonca napadlo niekoľko centimetrov nového snehu. Najprv sme sa nazdávali,že sa bude lyžovať azda lepšie v čerstvom "prašane". Avšak sneh bol dosť ťažký a tak boli dve hodiny na svahu viac než dosť (aj kvôli termínu odchody z Habovky).

Ak by som mal výlet známkovať, bola by určite vysoká (za umelecký dojem určite). Pri mojej frekvencii lyžiarskych zážitkov by bolo asi odvážne tvrdiť, že o rok idem zas, ale hádam sa okolnosti zmenia a takýchto lyžovačiek bude už len viac a viac.
Labels:

Comments

Post a Comment

Popular posts from this blog

proste pohoda

minuly vikend som sa uz po druhykrat zucastnil festivalu pohoda. o najkrajsie zazitky sa teda podelim aj s vami. ako to vsetko prebiehalo? na zaciatku sme si uz pocas cesty stanovili presne pravidla, ako napriklad :"do not talk with french girl on the back seat..." a podobne. hned po prichode na trencianske letisko sme sa co najrychlejsie zorientovali v programe festivalu a coskoro sme uz skumali areal festivalu z bezprostrednej blizkosti. no a nieco k programu. den prvy - piatok: pocas poobedia sme sa zucastnili na lekcii balkanskych tancov (celkom dobre na zahriatie; spolu s dzusom riedenym vodkou:) neskor sme sa isli napapat naspat k nasmu autu a po neuspesnom cakani na nasich kamaratov sme sa vecer vybrali na koncert 'dana bartu' ... , kvoli ktoremu som vlastne na pohodu isiel. no co povedat na jeho vykon, ani sa to neda popisat... treba vidiet. zbytok vecera a noci sme pobehovali medzi stageami a stankami so suvenirmi. pekny zazitok mam aj z koncertu ...
1 comment
Read more

Fujarový workshop

Po prudkom začiatku týždňa som sa až dnes dostal k písaniu príspevku o mojom predchádzajúcom víkende. Ten bol zvláštny najmä tým, že sme ako kapela boli súčasťou fujarového workshopu v Zázrivej. Ako sme sa k takejto akcii vôbec dostali? Nuž poznáme sa so správnymi ľuďmi. Teda s fujarášmi, ktorí toto podujatie organizujú už po druhý raz. Aj kvôli tomu, že ich poznáme, a že sú to fajn ľudia sme sa rozhodli im s touto akciou trochu pomôcť. Sami sme vlastne nevedeli, čo presne sa od nás ako kapely bude očakávať. Nakoniec to však dopadlo všetko takmer ideálne. Ráno sme zavítali do dedinky Zázrivá a hneď po vystúpení z auta nás na Jánošíkovom dvore vítali z každej strany zvuky cvičiacich fujarášov. Na workshope sa zúčastnilo približne 10 ľudí, ktorý sa buď chcú naučiť na fujare hrať alebo ich vyrábať. Dvor bol však plný okoloidúcich, ktorí sa prišli pozrieť na toto zaujímavé podujatie. Z našej strane išlo najmä o zvučenie a sprievod majstrov fujarášov Jara Slobodu a Dušana Holíka....
1 comment
Read more

Servant (Design Pattern) in Java - example

The servant design pattern - or better idiom is used to provide the functionality (methods) to some group of objects. This functionality is common for all these object and therefor should not be repeated in every of these classes. The object, which should be served is passed to the method of servant as a parameter. All the served objects should implement common interface - in this particular example IMovable interface. Also the type of argument passed to the servand method is of type IMovable . The servant in this example is used to move objects from one position to another. In real life application these methods should change the position of object in small steps so that the final change would look like smooth movement (animation). In my servant method, only some message are printed instead for demonstration. IMovable interface: package com.shimon.servant; import java.awt.Point; /** * Movable interface * @author shimon * */ public interface IMovable { public void setPos...
Post a Comment
Read more