Už sa to stáva pomaly pravidlom že v polovici júla každý rok pribudne na môj blog článok s nadpisom začinajúcim slovom Pohoda. I tento rok som si tento festival nenechal ujsť a i tento rok som neoľutoval ani jeden cent z ceny lístka.
Tento rok som na festivale Bažant Pohoda bol už po piaty raz a pomaly sa stáva neodmysliteľnou súčasťou môjho leta. Na tento ročník som sa pripravoval poctivejšie ako na ten minulý. Dopredu som počúval rádio na stránke festivalu, aby som sa vedel aspoň približne rozhodnúť, ktorý z množstva koncertov si mám ísť pozrieť. Nakoniec sa mi samozrejme viaceré koncerty, ktoré som chcel vidieť kryli, niektoré boli zase v časoch okolo tretej nad ránom, takže pre mňa nebolo reálne ich vidieť po celodennom chodení po areáli (v teplotách okolo 30 stupňov Celzia).
Tu a teraz by som chcel vyzdvihnúť niektoré kapely, ktorých vystúpenia sa mi tento rok páčili najviac.
V prvom rade by to bola kapela "Sparrow and the Workshop", ktorú by som jednoznačne zaradil medzi najlepšie kapely, aké som na festivale videl. Charizmatická speváčka, originálne hrajúci bubeník a moderné a príjemné melódie. Tento koncert sme si spolu so Zuzkou naozaj užili. Aj keď nešlo o headlinera festivalu a dokonca ani nehrali na veľkom stagei v prime time - o to lepšia bola atmosféra na koncerte.
Ďalším super koncertom bol koncert švédskeho pesničkára Jose Gonzalesa. Všetci, ktorí už počuli nejakú jeho nahrávku si určite vedia aspoň z časti aký môže mať človek pocit pri jeho koncerte o jedenástej večer pri oblohe plnej hviezd v objatí s milovanom osobou. Žiadne ďalšie opisy netreba.
Ďalšie výborné koncerty boli koncerty soulovej divy Sharon Jones (spolu s "The Dap Kings") - jeden z najenergickejších koncertov aké som videl. Koncert rumunskej speváčky "Miss Platnum," "Chikilikitua", "Mariachi sin fronteras", "Jape" a samozrejme našlapaný koncert kapely z Bosny a Hercegoviny "Dubioza kolektiv". (Mňága a žďorp, Orchestra Baobab, ...)
Na festivale ste aj tento rok mohli nájsť obrovské množstvo sprievodných podujatí. Z nich by som vyzdvihol dokumenty ktoré sa konali v aréne "Dobrá krajina" - dokument o útlaku v Tibete zo strany číny, natočený tajne tibetským emigrantom a dokument o futbalistkách z Kábulu, ktoré sa okrem tréningov musia pasovať aj s množstvom kultúrnych a ekonomických problémov. Ďalej diskusia o katastrofe na Haiti a z tých veselších vystúpenie putovného divadla Teatro Tatro s ich programom, ktorým sa prezentovali aj na olympiskych hrách vo Vancouvery.
Krásne boli aj spomienkové klasické koncerty za obete minuloročnej tragédie Mozartovo Reqiem a Vivaldiho Štyri ročné obdobia. Tieto koncerty sa už stávajú neoddeliteľnou súčasťou festivalu a dávajú mu veľmi svojský nádych. Neverili by ste koľkou ľudí si príde v kľude vypočuť vážnu hudbu uprostred letného festivalu.
Ostáva mi len dodať, že som nesmierne rád, že organizátori a teda najmä Michal Kaščák sa nerozhodli po minulom tragickom ročníku tento festival ukončiť. Zároveň im však patrí veľká pochvala za dôstojnú spomienku na minuloročné obete.
Neviem si predstaviť čo by sa v mojej hlave muselo stať aby som po tom, čo som zažil na Pohode minulý a tento rok neprišiel na Pohodu znova a znova (naozaj nepreháňam).
Poznámka: Fotky pridám postupne.
Comments