Skip to main content

Silvestrovske Vyskoke Tatry 2011

Z nadpisu tohto príspevku je hneď poznař o čom asi tak bude. Zvolil som formu takej menšej foto prezentácie, aby bolo čítanie pre vás (mojich čitateľov) zaujímavejšie.
Výzdoba na Štrbskom plese
V posledných rokoch je sneh na Vianoce skôr výnimkou. Tu - na Štrbskom plese ho však je stále dost. Predsa len sme o pár sto metrov vyššie. Vianočná výzdoba perfektne dotvára zimnú atmosféru.
Lukáš na klzáku
Prvý deň sme sa celkom logicky rozhodli pre lyžovanie na Solisku. Na obed nám už však celkom aj stačilo, keďže ľudí na svahu stále pribúdalo a ani jeho kvalita nebolo najlepšia.
Po návrate z lyžovačky a výdatnom obede sa začalo prvé kolo spoločenských hier. Za pár hodín nás už ale omrzelo sedieť vnútri a keďže ešte nebolo vôbec neskoro, rozhodli sme sa pre ďalšiu prechádzku okolo Štrbského plesa. V dobrej nálade a posilnení pár pohárikmi vína sme všetci naklusali do tamojšej Jednoty len s jedným cieľom - nakúpiť lopáre a klzáky. Musím povedať, že lepší nápad sme ani nemohli mať. Na lopari sme zišli hádam každý kopček na Štrbskom plese. Jediné čo ma mrzí je Kinder čokoláda, ktorú Lukáš vytratil pravdepodobne pri tomto zjazde.
Pri chate pri zelenom plese
Čo by to bol za pobyt vo Vysokých Tatrách bez nejakej tej turistiky. Priznám sa, že na zimnej túre v Tatrách som nebol už roky. A tak sme si vybrali dôverne známu chatu pri Zelenom plese. Prirovnať sa to dalo k takej dlhšej zimnej prechádzke, pretože chodník bol krásne ušlapaný a na konci nás čakala vyhriata chata a teplá fazuľová polievka s bylinkovým čajom. Vyditeľnosť nás príliš nepotešila, keďže počas celého výletu snežilo. V diaľke sa však dali rozoznať Belianske Tatry a majestátne štíty nad Zeleným plesom.
Silvestrovský ohňostroj
Človek by si povedal: "Som v TANAPe, tu bude asi ohňostroj zakázany." Ale kďeže. Ohňostroj na Štrbskom plese by sa dal kľudne prirovnať k tomu v hociktorom krajskom meste. Pri veľmi jasnom počasí a horskom prostredí bola atmosféra nádherná, aj keď lesná stráž mi asi za pravdu nedá. Nuž veľké hotely asi chceli potešiť svojich návštevníkov.

Otváranie šampanského

Comments

Popular posts from this blog

proste pohoda

minuly vikend som sa uz po druhykrat zucastnil festivalu pohoda. o najkrajsie zazitky sa teda podelim aj s vami. ako to vsetko prebiehalo? na zaciatku sme si uz pocas cesty stanovili presne pravidla, ako napriklad :"do not talk with french girl on the back seat..." a podobne. hned po prichode na trencianske letisko sme sa co najrychlejsie zorientovali v programe festivalu a coskoro sme uz skumali areal festivalu z bezprostrednej blizkosti. no a nieco k programu. den prvy - piatok: pocas poobedia sme sa zucastnili na lekcii balkanskych tancov (celkom dobre na zahriatie; spolu s dzusom riedenym vodkou:) neskor sme sa isli napapat naspat k nasmu autu a po neuspesnom cakani na nasich kamaratov sme sa vecer vybrali na koncert 'dana bartu' ... , kvoli ktoremu som vlastne na pohodu isiel. no co povedat na jeho vykon, ani sa to neda popisat... treba vidiet. zbytok vecera a noci sme pobehovali medzi stageami a stankami so suvenirmi. pekny zazitok mam aj z koncertu ...

Thajsko 2018 - Ko Lanta (opičky a rybičky)

Aby sme v Thajsku nevynechali čistokrvné dovolenkové rezorty s plážami, vydali sme sa z Krabi (príspevok o Krabi nájdete tu ) na ostrov Lanta, ktorý sa nachádza asi 2 hodiny každý vanom od Krabi smerom na juh. Už cesta samotná bola zaujímavá. Prekvapil nás najmä "systém", akým tu verejná doprava funguje. Van vás väčšinou vyzdvihne u konkrétneho hotelu a pokračuje vyzdvihnúť ďalších spolucestujúcich. Nakoniec sme sa ešte zastavili na miestnej autobusovej stanici, kde šofér od nejakého pána prevzal zásielku pre nejakú pizzeriu po ceste (podľa krabice asi ingrediencie na pizzu). Cestou sme ešte párkrát rôzne zastavili a vyložili nejaký tovar. Takže taxíky tu v podstate fungujú aj ako kuriéri. Nikto žiadne meškanke príliš nerieši, väčšinou zastavia a s úsmevom vám to vysvetlia "Five minute, ok?". Okrem týchto zastávok sa nám cesta predĺžila o čakanie na kompu na Koh Lanta, takže to čo malo trvať asi 2 hodiny, trvalo viac než 3. Až tak nám to zase nevadilo, pretože t...

Fujarový workshop

Po prudkom začiatku týždňa som sa až dnes dostal k písaniu príspevku o mojom predchádzajúcom víkende. Ten bol zvláštny najmä tým, že sme ako kapela boli súčasťou fujarového workshopu v Zázrivej. Ako sme sa k takejto akcii vôbec dostali? Nuž poznáme sa so správnymi ľuďmi. Teda s fujarášmi, ktorí toto podujatie organizujú už po druhý raz. Aj kvôli tomu, že ich poznáme, a že sú to fajn ľudia sme sa rozhodli im s touto akciou trochu pomôcť. Sami sme vlastne nevedeli, čo presne sa od nás ako kapely bude očakávať. Nakoniec to však dopadlo všetko takmer ideálne. Ráno sme zavítali do dedinky Zázrivá a hneď po vystúpení z auta nás na Jánošíkovom dvore vítali z každej strany zvuky cvičiacich fujarášov. Na workshope sa zúčastnilo približne 10 ľudí, ktorý sa buď chcú naučiť na fujare hrať alebo ich vyrábať. Dvor bol však plný okoloidúcich, ktorí sa prišli pozrieť na toto zaujímavé podujatie. Z našej strane išlo najmä o zvučenie a sprievod majstrov fujarášov Jara Slobodu a Dušana Holíka....