shimon's blog

nejake fotky prihodim aj do mojho slidu, ale tato je velmi vydarena, tak som sa ju rozhodol dat priamo do prispevku. celu fotku sme sa snazili naladovo situovat do ' gangsterskej ' nalady. cize drsne pohlady a pozy a pravdaze miniaturne striekacie pistole v rukach (vdaka minne:)). rad by som tiez podotkol ze sme v case vyhotovovania snimku neboli pod vplyvom ziadnych omamnych alebo psychotropnych latok.

minuly vikend som sa uz po druhykrat zucastnil festivalu pohoda. o najkrajsie zazitky sa teda podelim aj s vami. ako to vsetko prebiehalo? na zaciatku sme si uz pocas cesty stanovili presne pravidla, ako napriklad :"do not talk with french girl on the back seat..." a podobne. hned po prichode na trencianske letisko sme sa co najrychlejsie zorientovali v programe festivalu a coskoro sme uz skumali areal festivalu z bezprostrednej blizkosti. no a nieco k programu. den prvy - piatok: pocas poobedia sme sa zucastnili na lekcii balkanskych tancov (celkom dobre na zahriatie; spolu s dzusom riedenym vodkou:) neskor sme sa isli napapat naspat k nasmu autu a po neuspesnom cakani na nasich kamaratov sme sa vecer vybrali na koncert 'dana bartu' ... , kvoli ktoremu som vlastne na pohodu isiel. no co povedat na jeho vykon, ani sa to neda popisat... treba vidiet. zbytok vecera a noci sme pobehovali medzi stageami a stankami so suvenirmi. pekny zazitok mam aj z koncertu ...

neviem ci k tomuto obrazku treba aj nejaky komentar, ale predsa mi to neda. minuly vikend sme sa spolu s mojou priatelkou a nasou kamaratkou vybrali na turu do vysokych tatier. z rana to pre nas nevyzeralo bohvieako ruzovo. my sme si vsak z pocasia tazku hlavu nerobili a mozno aj vdaka nasej dobrej nalade sa postupne pocasie umudrilo a po priblizne polhodinovej ceste cez les sa nam naskytol prekrasny pohlad na hrebene nasich velhor. nasmu vyletu by mozno trochu prospelo keby v autobuse boli aj lozka :) kedze to po nasom vylete to vyzeralo na linke strbske pleso zilina kvoli hladaniu spravnej polohy na spanie takmer ako na gymnastickom prebore...

nedelne popoludnie, slnko pecie, vtaciky spievaju. takato by bola moja posledna nedela nebyt jedneho hudobneho zoskupenia, ktore sa svojim vystupenim rozhodnlo "sprijemnit" nam dlhu chvilku. pre dovysvetlenie - v nedelu sme sa takmer cela rodinka vybrali pozriet sa na vystupenie mojej malej sestricky, ktora asi pred rokom zacala tancovat vo folkornom subore. netusim kto povedal tejto kapelke ze ich hranie je dost dobre na vystupovanie pred ludmi (ktorych tam v tom case bolo mimochodom pozehnane). tymto prispeckom by som len chcel donutit (ak je to vobec nejako mozne) vsetkych, ktory sa venuju hudbe, aby sa postavili k svojim vystupeniam a priprave na ne co najsvedomitejsie. takto sa da vyhnut situaciam, kedy sa ludia v prednych radoch chytaju za hlavy, respektive nimi znechutene krutia. tiez by som chcel podotknut ze o vystupovani kapely by sa malo rozhodovat na zaklade pripravenosti a zohratosti, nie stylom "zajtra tu postavia podium, tak tam podme hrat aj my...

"clare ... drz sa! nieeee ... uaaaaa" dnes som sa vratil domov okolo deviatej vecer. v nadeji, ze si len tak sadnem pred televizor na vychutnam si nicnerobenie pri nejakom jednoduchom filme som prisiel do nasej obyvacky. po par minutach som prehral boj s podpriemernym americkym katastrofickym trillerom :( take hlupe dialogy som asi este nepocul. komentare typu "ach boze, to asi neprezijeme..." alebo "nie, ja to nezvladnem, ja nemozem vyliezt po tych schodikoch" ma po kratkej chvili prinutili opustit izbu. ak sa tvorcovia tohoto filmu snazi natocit nieco napinave, tak sa im to podarilo - naozaj ma pri nom napinalo. ostava mi uz len dufat ze dnes zaspim o cosi skor a nebudem si musiet vymyslat program este aj na poslednych par hodin tohoto dna :)

slnko zacalo svietit akosi jasnesie, vzduch sa mi zda cistejsi ... asi je to preto ze mam konecne prazdniny. v utorok som spravil svoju poslednu skusku v leton semestri prveho rocnika :) tento rok mozem zhodnotit celkom pozitivne ... par faciek na uvod ma prinutilo do trosku inej roboty ako som bol zvyknuty :P ale pravdaze vysokoskolsky zivot ma aj svoje klady (napriklad rychly internet na fakulte :) ani vcerajsi dazd mi nepripadal az taky hrozny:) aj ked to po nom vyzeralo pre mnohych zilincanov velmi nepekne. ja som sa vsak domov viezol s mojou kolegynkou mirkou na landroveri, z ktoreho sa nam zdalo vsetko akesi male... aj 40 cm vody na ceste ...

... teda nie my ale naša kapela. a nie seba ale naše nové CD. Celá akcia prebehla až na časový sklz nad naše očakávania, čo ma núti poďakovat Zajovi a Mišovi Bukvišovi za ich ohromnú pomoc. Ľudí bolo na náš koncert až moc :) na čo by sme si radi postupne zvykali...