Skip to main content

dufam objektivna kritika

nedelne popoludnie, slnko pecie, vtaciky spievaju. takato by bola moja posledna nedela nebyt jedneho hudobneho zoskupenia, ktore sa svojim vystupenim rozhodnlo "sprijemnit" nam dlhu chvilku. pre dovysvetlenie - v nedelu sme sa takmer cela rodinka vybrali pozriet sa na vystupenie mojej malej sestricky, ktora asi pred rokom zacala tancovat vo folkornom subore. netusim kto povedal tejto kapelke ze ich hranie je dost dobre na vystupovanie pred ludmi (ktorych tam v tom case bolo mimochodom pozehnane).
tymto prispeckom by som len chcel donutit (ak je to vobec nejako mozne) vsetkych, ktory sa venuju hudbe, aby sa postavili k svojim vystupeniam a priprave na ne co najsvedomitejsie. takto sa da vyhnut situaciam, kedy sa ludia v prednych radoch chytaju za hlavy, respektive nimi znechutene krutia. tiez by som chcel podotknut ze o vystupovani kapely by sa malo rozhodovat na zaklade pripravenosti a zohratosti, nie stylom "zajtra tu postavia podium, tak tam podme hrat aj my".
avsak presvedcil som sa aj o tom, ako krasne moze vyzerat jednuducha ludova choreografia, na ktoru sa deti pripravovali naozaj poctivo. keby niet nacviceneho opakovania posledneho tanca a prihovoru trenera, ktory trosku zavanal samochvalou, nenasiel by som na tomto vystupeni ziadnu chybu.

Comments

Anonymous said…
Tak je Simon...
To nie je o ohováraní, alebo o porovnávaní. Je to len o tom či človek dokáže podvedome zhodnotiť svoje schopnosti. V opačnom prípade dostáva takto nahubu, ale aj to treba Šimonko.

Popular posts from this blog

proste pohoda

minuly vikend som sa uz po druhykrat zucastnil festivalu pohoda. o najkrajsie zazitky sa teda podelim aj s vami. ako to vsetko prebiehalo? na zaciatku sme si uz pocas cesty stanovili presne pravidla, ako napriklad :"do not talk with french girl on the back seat..." a podobne. hned po prichode na trencianske letisko sme sa co najrychlejsie zorientovali v programe festivalu a coskoro sme uz skumali areal festivalu z bezprostrednej blizkosti. no a nieco k programu. den prvy - piatok: pocas poobedia sme sa zucastnili na lekcii balkanskych tancov (celkom dobre na zahriatie; spolu s dzusom riedenym vodkou:) neskor sme sa isli napapat naspat k nasmu autu a po neuspesnom cakani na nasich kamaratov sme sa vecer vybrali na koncert 'dana bartu' ... , kvoli ktoremu som vlastne na pohodu isiel. no co povedat na jeho vykon, ani sa to neda popisat... treba vidiet. zbytok vecera a noci sme pobehovali medzi stageami a stankami so suvenirmi. pekny zazitok mam aj z koncertu ...

Thajsko 2018 - Pattaya

Náš trip sme uzavreli návštevou letoviska Pattaya a to najmä preto, že tam už vyše pol roka žije naša kamoška Anka s rodinou. Po ostrovoch (článok o Ko Lante nájdete tu ) sme už od Pattaye, ktorá je okrem veľkomesta aj obrovským prístavom, žiadne krásne pláže a kúpanie v mori nečakali. Skôr sme si chceli prejsť miestne zaujímavosti, trhy a chrámy. Ostrovná prirážka Hneď prvý šok (v dobrom slova zmysle) sme dostali z miestych cien, ktoré sa pohybovali približne na polovici tých ostrovných. Takže obed na dvoch vyšiel vždy okolo 200 báthov aj s nápojmi. Trhov je tu samozrejme neporovnateľne viac ako na Lante alebo v Krabi, a to najmä kvôli veľkosti Pattaye. Sanctuary of Thruth Od Anky, ktorá má už Pattayu v malíčku sme dostali niekoľko tipov na turistické atrakcie, z ktorých sme si ako prvý vybrali drevený chrám Sanctuary of Thruth. Jedná sa o obrovský chrám postavený bez jediného klinca (ja som ich ale v podlahe pár našiel). Je to naozaj impozantná stavba vybudovaná priamo na pobre...

Jesenné Tatry 2011

O tom, že jeseň v horách - a to dokonca v slovenských najvyšších horách - nemusí byť len sychravá, upršaná a šedivá sme sa presvedčili počas uplynulého víkendu spolu so Zuzkou, mojimi kolegami a kamarátmi. Výhľad na všetky svetové strany, boľavé nohy a opálené tváre sú toho dôkazom. Väčšina z nás už skúsenosti s Tatrami mala, avšak aj tak sme to s túrami nechceli príliš prehnať (v pondelok predsa len treba ísť opäť do práce). Ako jedného z najlepších kandidátov na túru sme vybrali tatranskú klasiku - Rysy Rysy Ubytovanie na Štrbskom plese nám zabezpečilo pohodlný ranný začiatok túry, nakoľko sme na izbu prišli už v piatok večer. V sobotu okolo osmej sme už šľapali po ceste na Popradské pleso. Túto cestu pozná snáď každý, kto podnikal nejakú tú túru do Tatier. Ako každá túra na Rysy aj táto bola vďaka nádhernému počasiu masovou akciou. Húfy ľudí sa hrnuli strminou na Chatu pod Rysmi, o vrchole ani nehovorím. V momente keď sme dorazili na vrchol to na ňom vyzera skôr ako na bidle, na ...