Skip to main content

dufam objektivna kritika

nedelne popoludnie, slnko pecie, vtaciky spievaju. takato by bola moja posledna nedela nebyt jedneho hudobneho zoskupenia, ktore sa svojim vystupenim rozhodnlo "sprijemnit" nam dlhu chvilku. pre dovysvetlenie - v nedelu sme sa takmer cela rodinka vybrali pozriet sa na vystupenie mojej malej sestricky, ktora asi pred rokom zacala tancovat vo folkornom subore. netusim kto povedal tejto kapelke ze ich hranie je dost dobre na vystupovanie pred ludmi (ktorych tam v tom case bolo mimochodom pozehnane).
tymto prispeckom by som len chcel donutit (ak je to vobec nejako mozne) vsetkych, ktory sa venuju hudbe, aby sa postavili k svojim vystupeniam a priprave na ne co najsvedomitejsie. takto sa da vyhnut situaciam, kedy sa ludia v prednych radoch chytaju za hlavy, respektive nimi znechutene krutia. tiez by som chcel podotknut ze o vystupovani kapely by sa malo rozhodovat na zaklade pripravenosti a zohratosti, nie stylom "zajtra tu postavia podium, tak tam podme hrat aj my".
avsak presvedcil som sa aj o tom, ako krasne moze vyzerat jednuducha ludova choreografia, na ktoru sa deti pripravovali naozaj poctivo. keby niet nacviceneho opakovania posledneho tanca a prihovoru trenera, ktory trosku zavanal samochvalou, nenasiel by som na tomto vystupeni ziadnu chybu.

Comments

Anonymous said…
Tak je Simon...
To nie je o ohováraní, alebo o porovnávaní. Je to len o tom či človek dokáže podvedome zhodnotiť svoje schopnosti. V opačnom prípade dostáva takto nahubu, ale aj to treba Šimonko.

Popular posts from this blog

proste pohoda

minuly vikend som sa uz po druhykrat zucastnil festivalu pohoda. o najkrajsie zazitky sa teda podelim aj s vami. ako to vsetko prebiehalo? na zaciatku sme si uz pocas cesty stanovili presne pravidla, ako napriklad :"do not talk with french girl on the back seat..." a podobne. hned po prichode na trencianske letisko sme sa co najrychlejsie zorientovali v programe festivalu a coskoro sme uz skumali areal festivalu z bezprostrednej blizkosti. no a nieco k programu. den prvy - piatok: pocas poobedia sme sa zucastnili na lekcii balkanskych tancov (celkom dobre na zahriatie; spolu s dzusom riedenym vodkou:) neskor sme sa isli napapat naspat k nasmu autu a po neuspesnom cakani na nasich kamaratov sme sa vecer vybrali na koncert 'dana bartu' ... , kvoli ktoremu som vlastne na pohodu isiel. no co povedat na jeho vykon, ani sa to neda popisat... treba vidiet. zbytok vecera a noci sme pobehovali medzi stageami a stankami so suvenirmi. pekny zazitok mam aj z koncertu ...

Thajsko 2018 - Ko Lanta (opičky a rybičky)

Aby sme v Thajsku nevynechali čistokrvné dovolenkové rezorty s plážami, vydali sme sa z Krabi (príspevok o Krabi nájdete tu ) na ostrov Lanta, ktorý sa nachádza asi 2 hodiny každý vanom od Krabi smerom na juh. Už cesta samotná bola zaujímavá. Prekvapil nás najmä "systém", akým tu verejná doprava funguje. Van vás väčšinou vyzdvihne u konkrétneho hotelu a pokračuje vyzdvihnúť ďalších spolucestujúcich. Nakoniec sme sa ešte zastavili na miestnej autobusovej stanici, kde šofér od nejakého pána prevzal zásielku pre nejakú pizzeriu po ceste (podľa krabice asi ingrediencie na pizzu). Cestou sme ešte párkrát rôzne zastavili a vyložili nejaký tovar. Takže taxíky tu v podstate fungujú aj ako kuriéri. Nikto žiadne meškanke príliš nerieši, väčšinou zastavia a s úsmevom vám to vysvetlia "Five minute, ok?". Okrem týchto zastávok sa nám cesta predĺžila o čakanie na kompu na Koh Lanta, takže to čo malo trvať asi 2 hodiny, trvalo viac než 3. Až tak nám to zase nevadilo, pretože t...

Fujarový workshop

Po prudkom začiatku týždňa som sa až dnes dostal k písaniu príspevku o mojom predchádzajúcom víkende. Ten bol zvláštny najmä tým, že sme ako kapela boli súčasťou fujarového workshopu v Zázrivej. Ako sme sa k takejto akcii vôbec dostali? Nuž poznáme sa so správnymi ľuďmi. Teda s fujarášmi, ktorí toto podujatie organizujú už po druhý raz. Aj kvôli tomu, že ich poznáme, a že sú to fajn ľudia sme sa rozhodli im s touto akciou trochu pomôcť. Sami sme vlastne nevedeli, čo presne sa od nás ako kapely bude očakávať. Nakoniec to však dopadlo všetko takmer ideálne. Ráno sme zavítali do dedinky Zázrivá a hneď po vystúpení z auta nás na Jánošíkovom dvore vítali z každej strany zvuky cvičiacich fujarášov. Na workshope sa zúčastnilo približne 10 ľudí, ktorý sa buď chcú naučiť na fujare hrať alebo ich vyrábať. Dvor bol však plný okoloidúcich, ktorí sa prišli pozrieť na toto zaujímavé podujatie. Z našej strane išlo najmä o zvučenie a sprievod majstrov fujarášov Jara Slobodu a Dušana Holíka....