po dlhom roku a pol sa mi pokazil MP3 prehravac. smutna udalost najma pre mna, pretoze hudbu pocuvam velmi rad a vsade. kedze bol v zarucnej dobre rozhodol som sa vybrat do obchodu a reklamovat ho. uz dopredu som vsak vedel co sa asi bude diat, pretoze rovnaky prehravac reklamoval moj kamarat asi 3 mesiace predomnou.
reklamaciu odo mna prijali a tak som cakal. a cakal. a cakal. po mesiaci a par dnoch, pocas ktorych sa mi nik neozval som sa rozhodol vybrat do obchodu a opytat sa co je vo veci. reklamaciu vybavili vymenou za iny vyrobok. nechcel som ho prijat pretoze bol iny ako ten co som tam doniesol. nielen typom alebo kapacitou, ale aj znackou. tak som si teda pytal spat moje peniaze. zrazu sa to dalo riesit iba so sefom, ktory momentalne nebol na predajni a tak som im nechal moje cislo nech mi teda zavolaju.
po priblizne polhodine mi spat volala pani z obchodu s otazkou co mam za problem. zacala ma balamutit tvrdeniami ze tento vyrobok je lepsi a ze co sa mi na nom nepaci, a ze je lepsi a vacsi a novsi. s drzim tonom v hlase mi nakoniec oznamila ze mi to posle pisomne a potom si pon pridem.
hned na druhy den som zavolal na Slovensku obchodnu inspekciu, nech sa dozviem nieco o svojich pravach. po par praktickych radach som sa opat vybral do daneho obchodu. to bol teda zazitok.
pani sa mi pocas celeho nasho rozhovoru vysmievala do tvare. asi preto lebo som od nej o cca 40 rokov mladsi. po narazkach typu "vy sa tomu asi nerozumiete" alebo "vy ste nejaky husty, sadnite si" konecne prisiel aj veduci. po mojom vysvetleni mi povedal, ze mi ich stanovisko oznamia pisomne.
o desat minut mi zazvonil mobil. pani mi povedala ze si mam prist po peniaze. asi sa zlakli obchodnej inspekcie...
z toho plynie poucenie .... , ze som mal pravdu :) a ze sa netreba dat, ak ju mate. (prispevok je sice nudny, moze pomoct:)
reklamaciu odo mna prijali a tak som cakal. a cakal. a cakal. po mesiaci a par dnoch, pocas ktorych sa mi nik neozval som sa rozhodol vybrat do obchodu a opytat sa co je vo veci. reklamaciu vybavili vymenou za iny vyrobok. nechcel som ho prijat pretoze bol iny ako ten co som tam doniesol. nielen typom alebo kapacitou, ale aj znackou. tak som si teda pytal spat moje peniaze. zrazu sa to dalo riesit iba so sefom, ktory momentalne nebol na predajni a tak som im nechal moje cislo nech mi teda zavolaju.
po priblizne polhodine mi spat volala pani z obchodu s otazkou co mam za problem. zacala ma balamutit tvrdeniami ze tento vyrobok je lepsi a ze co sa mi na nom nepaci, a ze je lepsi a vacsi a novsi. s drzim tonom v hlase mi nakoniec oznamila ze mi to posle pisomne a potom si pon pridem.
hned na druhy den som zavolal na Slovensku obchodnu inspekciu, nech sa dozviem nieco o svojich pravach. po par praktickych radach som sa opat vybral do daneho obchodu. to bol teda zazitok.
pani sa mi pocas celeho nasho rozhovoru vysmievala do tvare. asi preto lebo som od nej o cca 40 rokov mladsi. po narazkach typu "vy sa tomu asi nerozumiete" alebo "vy ste nejaky husty, sadnite si" konecne prisiel aj veduci. po mojom vysvetleni mi povedal, ze mi ich stanovisko oznamia pisomne.
o desat minut mi zazvonil mobil. pani mi povedala ze si mam prist po peniaze. asi sa zlakli obchodnej inspekcie...
z toho plynie poucenie .... , ze som mal pravdu :) a ze sa netreba dat, ak ju mate. (prispevok je sice nudny, moze pomoct:)
Comments