shimon's blog

Dnes by som chcel len skrátka predstavit jeden velmi vydarený seriál, ktorý som prednedávnom začal sledovať. Už je to veľmi dávno, čo prestal vychádzať "IT Crowd" - seriál o zamestnancoch IT oddelenia jednej veľkej britskej firmy. Musím sa priznať, že mi tie informatické vtipy už aj trochu chýbali. Voľné miesto po "IT Crowd-e" úspešne vyplnil, ba aj preplnil seriál "The big bang theory" (Teória veľkého tresku). Hlavnými postavami síce nie sú informatici, sú to ale vedci - dvaja spolubývajúci Leonard a Sheldon. Na ich poschodie sa hneď v prvej epizóde nasťahuje Penny, ktorá na rozdiel od nich nemá s hyperinteligenciou alebo vedou nic spoločné. Seriál je plný matematicko-fyzikálnych vtipov poučiek a problémov nadpriemerne inteligentných ľudí začleniť sa medzi tých normálnych. Odporúčam pozrieť si aspoň prvých pár častí - chvíľu totiž potrvá kým sa človek naladí na ich vlnovú dĺžku. Ešte pridávam českú stránku o seriály .

Trvalo mi to síce dva týždne než som sa dostal k pridaniu tohoto príspevku, ale hádam mi bude odpustené.  Jeden dôvod, pre ktorý by mi malo byť odpustené je práve obsah tohoto príspevku - pred dvoma týždňami sme spolu so Zuzkou boli na folklórnom večeri pre Žilinu, na ktorom vystupovali tanečníci a hudobníci FK Rozsutec a bývali tanečníci SĽUKu - OZ Kubánkov sen. Už ani neviem kedy som naposledy videl vystupovať Rozsutec, v ten večer mi však tanečníci pamäť osviežili vynikajúcim výkonom. Pribudli nové choreografie, hudobníci excelovali a ľudia si tento večer naozaj užívali. Vystúpenie Rozsutca sa striedalo so SĽUKom. Že vraj seniori. Ak budem ja takto skákať a tancovať keď budem mať 40 - 50 rokov tak budem šťastný ako blcha. Na týchto ľuďoch bolo naozaj vidieť, že majú oddreté množstvo rokov profesionálneho tancovania, a že si ten tanec môže teraz z plnej chuti užívať. Prekvapil ma aj spevácky zbor Rozsutca a aj jeho sólistka - milá teta, ktorá zaspievala síce len pár ľ...

Po prudkom začiatku týždňa som sa až dnes dostal k písaniu príspevku o mojom predchádzajúcom víkende. Ten bol zvláštny najmä tým, že sme ako kapela boli súčasťou fujarového workshopu v Zázrivej. Ako sme sa k takejto akcii vôbec dostali? Nuž poznáme sa so správnymi ľuďmi. Teda s fujarášmi, ktorí toto podujatie organizujú už po druhý raz. Aj kvôli tomu, že ich poznáme, a že sú to fajn ľudia sme sa rozhodli im s touto akciou trochu pomôcť. Sami sme vlastne nevedeli, čo presne sa od nás ako kapely bude očakávať. Nakoniec to však dopadlo všetko takmer ideálne. Ráno sme zavítali do dedinky Zázrivá a hneď po vystúpení z auta nás na Jánošíkovom dvore vítali z každej strany zvuky cvičiacich fujarášov. Na workshope sa zúčastnilo približne 10 ľudí, ktorý sa buď chcú naučiť na fujare hrať alebo ich vyrábať. Dvor bol však plný okoloidúcich, ktorí sa prišli pozrieť na toto zaujímavé podujatie. Z našej strane išlo najmä o zvučenie a sprievod majstrov fujarášov Jara Slobodu a Dušana Holíka....

Veľmi zaujímavá pesnička a nemenej zaujímavé zoskupenie. Práve preto sem pridávam video kapely Noisettes - Don´t upset the rythm, alebo "Nenazlosti rytmus". Táto verzia je akustickým prevedením perfektnej, veselej a našlapanej pesničky, ktorá bola nahraná v štúdiach BBC. Lepšie raz počuť ...

S výletmi akoby sa v poslednom čase vrece roztrhlo. Chorvátsko, Moravský kras, no a tento víkend sme so Zuzkou preskúmali Neusiedlerské jazero.  Aby to neznelo zase tak, že sme nejakí objavitelia nových destinácií. Na Neusiedler sme sa šli len bicyklovať, ako mimochodom kopa ďalších ľudí v ten deň. Počasie nám veru vyšlo - príjemné babie leto je na bicyklovanie ideálne. Jednu vec treba rakúšanom uznať, vedia sa o svoje okolie starať. A to nie len o centrá veľkých miest. Ten, kto čo i len prechádzal cez hociktorú rakúsku dedinu, mi isto dá za pravdu. Podobne to vyzeralo aj na cyklistickom chodníku okolo Neusiedlerského jazera. Žiadna smeť, žiadny bordel, informačné tabuľe a vyznačené a dobre upravené cyklistické trasy. Neusiedlerské jazero samo o sebe pôsobí dosť nudne, po pravde sa k nemu dostanete blízko len na niektorých miestach. Vačšinou si držíte približne 200 metrový odstup (kvoli obrovským plochám s rákosím a močiarmi). Na cykloturistiku je ale toto miesto ako stvo...

S menším oneskorením ale predsa som sa dostal k písaniu ďalšieho príspevku. Minulý víkend som bol po lete opäť v Brne a túto návštevu som aj aktívne využil - na návštevu Moravského krasu. Bol to všetko Zuzkin nápad a musím povedať, že veľmi dobrý nápad. Pôvodný plán bol dostať sa k priepasti Macocha v Moravskom krase a možno si aj pozrieť jaskyne, ktoré sa v blízkosti priepasti nachádzajú.  K výprave sa pridal aj môj kamarát Mišo a Zuzkin bratranec Braňo, ktorý nás vzal autom až k priepasti Macocha.  Na začiatok sme to trochu poplietli, pretože namiesto toho aby sme prišli najprv k jaskyniam a potom si to vyšľapali na vrch priepasti sme prišli rovno k nášmu cieľu (viedla tam krásna asfaltka). Rozhodli sme sa teda zošlapať si pôvodnú trasu opačným smerom a ísť sa pozrieť aj do Punkevní jeskyne (Punkevní preto, lebo ju vytvorila rieka Punkva).  Poviem vám, tá exkurzia sa vážne oplatí - 40 minút chôdze a 20 minút plavby loďkou po podzemnom toku Punkvy. Jaskyňa m...

Takto vyzeralo moje predvčerajšie posedenie na terase GMK na Mariánskom námestí v Žiline. Tá pani, ktorá je na zábere si asi 15 minút vyspevovala, no a potom sa začal "rozhovor" s majiteľom.

Tu a teraz sa s vami podelím o svoje zážitky z našej dovolenky v Chorvátsku, z ktorej sme sa vrátili minulý štvrtok. Rak pustovník Túto dovolenku asi najlepšie vystihuje označenie - naša prvá dovolenka bez rodičov. Hlavne preto, že sme si všetko od cesty, programu, ubytovania až po stravu zabezpečovali so Zuzkou sami. Pôvodným cieľom našej cesty malo byť mestečko Crikvenica. Keď sme však po 700 km ceste o siedmej ráno pricestovali na Chorvátske pobrežie nezdali sa nám pláže v Crikvenici dosť zaujímavé, preto sme sa presunuli do neďalekých Seliec, v ktorých sme sa aj ubytovali. Naša pláž Na naše veľké sklamanie (keď vravím veľké, myslím tým VEĽKÉ) pláž v Selciach nevyzerala vôbec príťažlivo. Vybetónované pobrežie a hlava na hlave nám náladu vôbec nevylepšilo (veľkú rolu zohrala aj únava z cesty z Bratislavy). Po poobedňajšom zdriemnutí boli naše myšlienky už o čosi jasnejšie. So Zuzkou sme šli na prechádzku do mesta (dala by sa tiež nazvať výpravou, pretože jasným cieľom bolo nájsť pláž...

Až Zuzkin otec nám to vysvetlil jednou vetou: "Vy ste vlastne prešli zo Žiliny do Vrútok - peši, a cez kopec." Túra to bola veľmi pekná, počasie nám prialo, aj sme so Zuzkou kráčali celkom dobrým tempom. Ľudí sme stretli len pár, aj to po väčšine čučoriedkárov, ktorí sa už vracali domov s plnými vedrami. Po príchode na Minčol sme si spravili menšiu prestávku, aby sme urobili zopár fotiek a poobzerali si Žilinskú aj Martinskú dolinu z výšky. (fotky pripojím neskôr). Po približne 15 minútach sme sa už vybrali ďalej smerom ku Krížave . Cestou sa už neudialo skoro nič zaujímavé. Vravím skoro pretože sa udialo naše stretnutie s vretenicou. Tá si pri našom stretnutí s chuťou zasyčala, Zuzka zase zakričala. Keďže sa príliš rýchlo stratila v kríkoch nestihol som ju odfotit. Navždy však zostane v našich spomienkach. Na Martinských holiach sme ešte chvíľu pozorovali paraglidistov čakajúcich na vietor. Nás to čakanie omrzelo asi po desiatich minútach, tak sme sa radšej vybrali dole lúk...

Nebudem tu rozoberať tragické udalosti z tohoročnej Pohody (nie že by ma netrápili). Radšej tu zrekapitulujem tie pekné zážitky tohto úžasného festivalu. Hneď na začiatok pripájam video, ktoré hovorí o atmosfére na Pohode samo za seba. Spoločnosť O2 totiž rozdávala balóniky plnené héliom. No a čo spraví hélium po vdýchnutí s hlasom? Už druhýkrát som videl koncert zoskupenia Basement Jaxx, už druhýkrát na pohode a už druhýkrát musím povedať, že to bolo čosi úžasné. Už som síce nezostal stáť v nemom úžase ako pred dvoma rokmi, ale ich vystúpenie som si primerane užíval. Po minuloročnom sklamaní prišla tento rok náprava zo strany Richarda Müllera. Minulý rok som odišiel z jeho koncertu po druhej, či tretej pesničke. Tento rok sa z pred pódia jednoducho odísť nedalo. Veľmi príjemní a dobre zahratý a odspievaný koncert. Jediné na čo si bolo treba zvyknúť bol jeho nový imidž. Nenechali sme si ujsť ani predstavenie divadla Gunagu v Garnier Magic Mirrors. Príjemný relax popri všetkýc...

Možno to ešte niekto nečítal - dnes mi to prišlo na mail. Len tak z dlhej chvíle som sa pokúsil aj o anglický a nemecký preklad. On the otherside, i think, that Slovakia sometimes, "unfortunately", and sometimes it's also "fortunately:, that it's "unfortunately", that the labour force in Slovakia is still cheaper and now, "fortunately" - it's cheaper. Auf der anderen Seite, denke ich, dass die Slowakei manchmal, "leider Gottes", und manchmal ist es auch "Gott sei Dank", dass es "leider Gottes" ist, dass die Arbeitskraft in der Slowakei immer noch billiger ist, und jetzt "Gott sei Dank", dass es billiger ist.

Z kopy vtipných videí, ktoré mi v poslednom čase prišli na mail vyberám práve toto. Pozn. : Oplatí sa to dopozerať až do konca.

Od chvíle ked server last.fm oznámil, že prehrávanie jeho rádia bude všade okrem USA, UK a Nemecka spoplatnené (riadna zlodejina) som svoje hudobné chúťky uspokojoval len prostredníctvom svojej hudobnej knižnice. Dnes som ale naďabil na stránku, na ktorej sa dá počúvať kvalitná hudba aj bez sťahovania do počítača. Ide o stránku www.deezer.com. Na tejto stránke si môže užívateľ zvoliť žáner, ktorý ho zaujíma a prehrávač začne hrať zaradom náhodne vybrané skladby tohoto žánru. Zároveň zobrazuje informácie o aktuálnom interpretovi. Najzaujímavejšie pre mňa na tom je, že ide o hudbu, ktorú z veľkej časti nepoznám, takže mám dobrú možnosť svoje hudobné rozhľady rozšíriť. Vrelo všetkým odporúčam.

Ako si naše šteňa poradilo s letu neschopným čmeliakom

Áno, ešte stále existujem, len sa akosi nie a nie dostať k napísaniu nejakého príspevku na môj blog. Tak to práve teraz napravujem. Objasním svoje obdobie "temna". Posledný príspevok, ktorý som sem pridal bol z môjho bežkárskeho výletu. Nuž, veru od vtedy sa toho udialo viac než dosť. Hlavná príčina môjho nepísania bola moja zaneprázdnenosť bakalárskou prácou. O nej som sem ešte nepísal. Pre jednu žilinskú firmu vytváram zariadenie na testovanie káblových zväzkou. No a od zimy až do teraz som riešil problémy s fungovaním tohoto výmyslu. Môžem však povedať, že zariadenie je hotové (má síce pár múch) a funguje. Takisto som potreboval napísať dokument bakalárskej práce, ktorý budem už tento týždeň odovzdávať na posúdenie vedúce bakalárky. Pomedzi prácu na bakárke a robotou som prechodne prebýval v Rajke u mojich rodičov alebo v Brne u mojej priateľky Zuzky. V Rajke je po zimnom sťahovaní stále práce dosť, takže popri posedávaní na priedomí sa občas pritrafí nejaké to fúrikovanie...

Celú zimu som o tom len rozprával, no keď som mal konečne trochu času a aj snehu bolo dosť, vybral som sa na bežky. Prvé nemilé prekvapenie ma čakalo už pri obúvaní. Moje topánky mi totiž už sú malé, čo bolo pre mňa dosť nečakané, keďže mi noha už dlhší čas nenarástla. Bol som však rozhodnutý ísť a tak som si povedal, že to dnes musím pretrpieť. Pešo som šiel asi 20 min no už vtedy som mal nohy pootláčané. Na bežkách to bolo o čosi miernejšie. Prešiel som pár kilometrov cez lúky za Hájikom, ponad Hôrky a otočil som niekde nad obcou Ovčiarsko, keďže ma už nohy dosť boleli. Počasie príliš nevyšlo. Slnko vyšlo asi len na 10 min. Mne to však celkom stačilo. S čistým svedomím, že som túto zimu stál na bežkách som sa vrátil domov. Pokiaľ si nezoženiem tento rok väčšie topánky, bola to asi aj posledná bežkárska výprava tejto zimy :(

Nemusí byť každý piatok trinásteho práve smoliarsky alebo smutný. S kamarátmi sme si ho dostatočne vylepšili práve plesom Fakulty špeciálneho inžinierstva. Aj keď práve na tejto fakulte neštudujem, s kamarátmi, práve bývalými študentmi FŠI, sme sa rozhodli naň ísť. Po tom, čo moja priateľka Zuzka spravila v stredu poslednú skúšku, nestálo našej bezuzdnej zábave už nič v ceste. Celý večer hrala zábavová kapela. Trochu mi tam chýbali nejaké novšie pesničky, možno aj nejaká dobrá diskotéka. Ale aj tak sme sa vytancovali do sýtosti. Dobrá večera, celkom zaujímavá tombola a po nej zase dobrá kapustnica nám dodali energiu na ďalšie odvážne tanečné kreácie. Z plesu sme odchádzali úplne medzi poslednými, niekedy okolo štvrtej nad ránom. Plesu by sa dalo vytknúť asi dosť organizačných chýb, ale celkový dojem a zážitok predčili moje očakávania. Asi aj kvôli dobrej partii a ešte lepšej tanečnej partnerke.