Skip to main content

Pohoda 2009

Nebudem tu rozoberať tragické udalosti z tohoročnej Pohody (nie že by ma netrápili). Radšej tu zrekapitulujem tie pekné zážitky tohto úžasného festivalu.

Hneď na začiatok pripájam video, ktoré hovorí o atmosfére na Pohode samo za seba. Spoločnosť O2 totiž rozdávala balóniky plnené héliom. No a čo spraví hélium po vdýchnutí s hlasom?


Už druhýkrát som videl koncert zoskupenia Basement Jaxx, už druhýkrát na pohode a už druhýkrát musím povedať, že to bolo čosi úžasné. Už som síce nezostal stáť v nemom úžase ako pred dvoma rokmi, ale ich vystúpenie som si primerane užíval.


Po minuloročnom sklamaní prišla tento rok náprava zo strany Richarda Müllera. Minulý rok som odišiel z jeho koncertu po druhej, či tretej pesničke. Tento rok sa z pred pódia jednoducho odísť nedalo. Veľmi príjemní a dobre zahratý a odspievaný koncert. Jediné na čo si bolo treba zvyknúť bol jeho nový imidž.

Nenechali sme si ujsť ani predstavenie divadla Gunagu v Garnier Magic Mirrors. Príjemný relax popri všetkých tých hlučných koncertoch a myslím dosť dobré herecké výkony.

Z hviezd festivalu som ešte absolvoval vystúpenie kapely Pendulum - fakt nadupaný koncert. Nohy som si po koncerte od stáleho skákania ani necítil.

Krásny bol už tradične koncert Opery SND, pri ktorom som si príjemne zdriemol na tráve pri hlavnom stage-i.

No a potom prišla búrka a všetky tie nepríjemné veci s ňou spojené. Za posledné dni som toho čítal a videl dosť, preto to tu rozoberať nebudem.

Budúci rok idem na pohodu zas.

Comments

Unknown said…
Musím dodať, že Peťo bol zo Skaaatchania skutočne nadšený:-)))
http://www.skaaatch.sk./

Popular posts from this blog

Jesenné Tatry 2011

O tom, že jeseň v horách - a to dokonca v slovenských najvyšších horách - nemusí byť len sychravá, upršaná a šedivá sme sa presvedčili počas uplynulého víkendu spolu so Zuzkou, mojimi kolegami a kamarátmi. Výhľad na všetky svetové strany, boľavé nohy a opálené tváre sú toho dôkazom. Väčšina z nás už skúsenosti s Tatrami mala, avšak aj tak sme to s túrami nechceli príliš prehnať (v pondelok predsa len treba ísť opäť do práce). Ako jedného z najlepších kandidátov na túru sme vybrali tatranskú klasiku - Rysy Rysy Ubytovanie na Štrbskom plese nám zabezpečilo pohodlný ranný začiatok túry, nakoľko sme na izbu prišli už v piatok večer. V sobotu okolo osmej sme už šľapali po ceste na Popradské pleso. Túto cestu pozná snáď každý, kto podnikal nejakú tú túru do Tatier. Ako každá túra na Rysy aj táto bola vďaka nádhernému počasiu masovou akciou. Húfy ľudí sa hrnuli strminou na Chatu pod Rysmi, o vrchole ani nehovorím. V momente keď sme dorazili na vrchol to na ňom vyzera skôr ako na bidle, na ...

Thajsko 2018 - Pattaya

Náš trip sme uzavreli návštevou letoviska Pattaya a to najmä preto, že tam už vyše pol roka žije naša kamoška Anka s rodinou. Po ostrovoch (článok o Ko Lante nájdete tu ) sme už od Pattaye, ktorá je okrem veľkomesta aj obrovským prístavom, žiadne krásne pláže a kúpanie v mori nečakali. Skôr sme si chceli prejsť miestne zaujímavosti, trhy a chrámy. Ostrovná prirážka Hneď prvý šok (v dobrom slova zmysle) sme dostali z miestych cien, ktoré sa pohybovali približne na polovici tých ostrovných. Takže obed na dvoch vyšiel vždy okolo 200 báthov aj s nápojmi. Trhov je tu samozrejme neporovnateľne viac ako na Lante alebo v Krabi, a to najmä kvôli veľkosti Pattaye. Sanctuary of Thruth Od Anky, ktorá má už Pattayu v malíčku sme dostali niekoľko tipov na turistické atrakcie, z ktorých sme si ako prvý vybrali drevený chrám Sanctuary of Thruth. Jedná sa o obrovský chrám postavený bez jediného klinca (ja som ich ale v podlahe pár našiel). Je to naozaj impozantná stavba vybudovaná priamo na pobre...

proste pohoda

minuly vikend som sa uz po druhykrat zucastnil festivalu pohoda. o najkrajsie zazitky sa teda podelim aj s vami. ako to vsetko prebiehalo? na zaciatku sme si uz pocas cesty stanovili presne pravidla, ako napriklad :"do not talk with french girl on the back seat..." a podobne. hned po prichode na trencianske letisko sme sa co najrychlejsie zorientovali v programe festivalu a coskoro sme uz skumali areal festivalu z bezprostrednej blizkosti. no a nieco k programu. den prvy - piatok: pocas poobedia sme sa zucastnili na lekcii balkanskych tancov (celkom dobre na zahriatie; spolu s dzusom riedenym vodkou:) neskor sme sa isli napapat naspat k nasmu autu a po neuspesnom cakani na nasich kamaratov sme sa vecer vybrali na koncert 'dana bartu' ... , kvoli ktoremu som vlastne na pohodu isiel. no co povedat na jeho vykon, ani sa to neda popisat... treba vidiet. zbytok vecera a noci sme pobehovali medzi stageami a stankami so suvenirmi. pekny zazitok mam aj z koncertu ...