Skip to main content

Pohoda 2009

Nebudem tu rozoberať tragické udalosti z tohoročnej Pohody (nie že by ma netrápili). Radšej tu zrekapitulujem tie pekné zážitky tohto úžasného festivalu.

Hneď na začiatok pripájam video, ktoré hovorí o atmosfére na Pohode samo za seba. Spoločnosť O2 totiž rozdávala balóniky plnené héliom. No a čo spraví hélium po vdýchnutí s hlasom?


Už druhýkrát som videl koncert zoskupenia Basement Jaxx, už druhýkrát na pohode a už druhýkrát musím povedať, že to bolo čosi úžasné. Už som síce nezostal stáť v nemom úžase ako pred dvoma rokmi, ale ich vystúpenie som si primerane užíval.


Po minuloročnom sklamaní prišla tento rok náprava zo strany Richarda Müllera. Minulý rok som odišiel z jeho koncertu po druhej, či tretej pesničke. Tento rok sa z pred pódia jednoducho odísť nedalo. Veľmi príjemní a dobre zahratý a odspievaný koncert. Jediné na čo si bolo treba zvyknúť bol jeho nový imidž.

Nenechali sme si ujsť ani predstavenie divadla Gunagu v Garnier Magic Mirrors. Príjemný relax popri všetkých tých hlučných koncertoch a myslím dosť dobré herecké výkony.

Z hviezd festivalu som ešte absolvoval vystúpenie kapely Pendulum - fakt nadupaný koncert. Nohy som si po koncerte od stáleho skákania ani necítil.

Krásny bol už tradične koncert Opery SND, pri ktorom som si príjemne zdriemol na tráve pri hlavnom stage-i.

No a potom prišla búrka a všetky tie nepríjemné veci s ňou spojené. Za posledné dni som toho čítal a videl dosť, preto to tu rozoberať nebudem.

Budúci rok idem na pohodu zas.

Comments

Unknown said…
Musím dodať, že Peťo bol zo Skaaatchania skutočne nadšený:-)))
http://www.skaaatch.sk./

Popular posts from this blog

Jesenné Tatry 2011

O tom, že jeseň v horách - a to dokonca v slovenských najvyšších horách - nemusí byť len sychravá, upršaná a šedivá sme sa presvedčili počas uplynulého víkendu spolu so Zuzkou, mojimi kolegami a kamarátmi. Výhľad na všetky svetové strany, boľavé nohy a opálené tváre sú toho dôkazom. Väčšina z nás už skúsenosti s Tatrami mala, avšak aj tak sme to s túrami nechceli príliš prehnať (v pondelok predsa len treba ísť opäť do práce). Ako jedného z najlepších kandidátov na túru sme vybrali tatranskú klasiku - Rysy Rysy Ubytovanie na Štrbskom plese nám zabezpečilo pohodlný ranný začiatok túry, nakoľko sme na izbu prišli už v piatok večer. V sobotu okolo osmej sme už šľapali po ceste na Popradské pleso. Túto cestu pozná snáď každý, kto podnikal nejakú tú túru do Tatier. Ako každá túra na Rysy aj táto bola vďaka nádhernému počasiu masovou akciou. Húfy ľudí sa hrnuli strminou na Chatu pod Rysmi, o vrchole ani nehovorím. V momente keď sme dorazili na vrchol to na ňom vyzera skôr ako na bidle, na ...

pred oknom, za oknom

dnes rano som sa zobudil do uplne normalneho rana. po neustale sa opakujucom vyzvanani mojho budika som sa konecne postavil z postele. odtackal som sa do kuchyne aby som si spravil ranajky a kedze som mal este trochu casu nazvys isiel som si sadnut do obyvacky aby som si popri jedeni pozrel co je nove vo svete. ked sa tu zrazu za nasim oknom prechadza chlap... ono by to nebola situacia vobec nezvycajna, keby sme nebyvali na siedmom poschodi panelaku. po par sekundach som sa vsak spamatal a zistil som co je vo veci. cely nas cinziak stavebna firma zatepluje :) co dodat? - trochu vzrusenia na rano nezaskodi .

Fujarový workshop

Po prudkom začiatku týždňa som sa až dnes dostal k písaniu príspevku o mojom predchádzajúcom víkende. Ten bol zvláštny najmä tým, že sme ako kapela boli súčasťou fujarového workshopu v Zázrivej. Ako sme sa k takejto akcii vôbec dostali? Nuž poznáme sa so správnymi ľuďmi. Teda s fujarášmi, ktorí toto podujatie organizujú už po druhý raz. Aj kvôli tomu, že ich poznáme, a že sú to fajn ľudia sme sa rozhodli im s touto akciou trochu pomôcť. Sami sme vlastne nevedeli, čo presne sa od nás ako kapely bude očakávať. Nakoniec to však dopadlo všetko takmer ideálne. Ráno sme zavítali do dedinky Zázrivá a hneď po vystúpení z auta nás na Jánošíkovom dvore vítali z každej strany zvuky cvičiacich fujarášov. Na workshope sa zúčastnilo približne 10 ľudí, ktorý sa buď chcú naučiť na fujare hrať alebo ich vyrábať. Dvor bol však plný okoloidúcich, ktorí sa prišli pozrieť na toto zaujímavé podujatie. Z našej strane išlo najmä o zvučenie a sprievod majstrov fujarášov Jara Slobodu a Dušana Holíka....