Po minuloročnej dovolenkovej abstinencii sme si chceli so Zuzkou tento rok napraviť chuť nejakou exotickejšou destináciou. Podmienkami bolo, aby tam bolo teplo aj vtedy, keď je u nás ešte stále zima a aby sa tam dal robiť windsurfing. Druhá podmienka nejak začala s postupom času strácať na dôležitosti a výsledkom nakoniec bola 3 týždňová dovolenka v Thajsku.
Tentokrát som si povedal, že blog budem písať priebežne, aby boli dojmy čo najčerstvejšie. Ako asi každý kto bol v Thajsku sme začali našu cestu v Bangkoku. No, aby som bol presný, s 3 hodinovou prestávkou na najluxusnejšom letisku, aké som zatiaľ videl - v katarskej Dohe (nuž, nafta očividne stále vynáša).
 |
| Nočná Doha z lietadla |
Aby sme využili hneď prvý večer, ubytovali sme sa v Bangkoku pomerne blízko k ulici Kao San, na ktorej sa koná slávny Kao San night market. Hneď po príchode sme sa tam vydali. Zážitok to bol teda intenzívny.
 |
| Kao San night market |
Z každej strany na vás niekto máva nejakou ceduľou a pozýva vás na jedlo, drinky, jazdu tuktukom alebo čokoľvek iné. Zaujali nás najmä reštaurácie, ktoré sa akoby predbiehali, koho repráky hrajú hlasnejšie. Dohnali to do takého extrému, že ste mohli prejsť na 50 metroch okolo troch terás, na ktorých hrali tri rôzne kapely, samozrejme tri rôzne covery. Únava nás ale po asi 2 hodinách zmohla, a tak sme sa pekne vrátili na hostel.
Druhý deň (teda vlastne prvý) v Bangkoku
Tento deň sme chceli čo najlepšie využiť na prehliadky bangkokských chrámov, ktorých je tu naozaj neúrekom. Začali sme teda tým najznámejším a tým je Wat Phra Kaew (veľký prezidentský palác).
 |
| Kráľovský palác v Bangkoku |
Pokiaľ ste to doteraz nevedeli tak Thajsko je kráľovstvo a podľa jedného nášho taxikára majú kráľa veľmi radi ("He is the papa of the nation). Svedčí o tom aj množstvo jeho portrétov takmer na každom rohu. Dôležitá informácia - pokiaľ prejavíte ku kráľovi akýmkoľvek spôsobom neúctu (zosmiešnite jeho portrét na bankovke, alebo si z neho robíte verejne srandu), môžete s trochou nešťastia skončiť veľmi ľahko vo väzení.
Palác sme si za 500 báthov v 34 stupňovej horúčave náležite užili. Ono to vlastne nie je len jeden chrám ale asi 15 rôznych stavieb, poväčšine bohato zdobených, tvoriacich obrovský komplex. Všetky boli naozaj nádherne zdobené, akurát bolo ťažké ich pekne odfotiť, nakoľko boli pri sebe dosť na tesno a bolo takmer nemožné odfotiť jeden bez toho, aby ste zároveň nezachytili aj okraj toho druhého.
Určite ale odporúčam pri návšteve Bangkoku nevynechať. Do chrámu Wat Phra Chettuphon Vimolmangklararm Rajwaramahaviharn (známejší pod názvom Wat Pho), v ktorom sa okrem iného nachádza aj obrovský ležiaci Budha, sme sa vybrali až po výdatnom obede (prvýkrát sa mi stalo, že som okrem kokosu a koriandru vo svojom jedle nerozpoznal žiadnu z ingrediencií - stálo to ale určite za ten risk). Chrám Wat Phra Chetuphon nás nadchol asi ešte viac ako kráľovslý palác. Bolo to možno tým, že sme tam prišli až po štvrtej hodine popoludní, takže bol oveľa pokojnejší, ako chrámy v kráľovskom komplexe. Ležiaci Budha sám o sebe sa asi poriadne okomentovať ani nedá - treba to vidieť.
 |
| Reclining Buddha - Bangkok |
Takmer by som bol zabudol - na Zuzku cestou na obed zaútočil varan (dosť veľký jašter). No, aby som bol presný - len na ňu zasyčal a musela ho veľmi opatrne obísť. Asistoval jej pri tom nejaký miestny blázon (to usudzujem z toho, že sa celý čas len hihňal a posunkoval jej rukami aby počkala - za čo mu samozrejme ďakujeme).
Okrem tejto epizódy a Zuzkiných pokusov o zjednávanie (viac či menej úspešných) sa už tento deň nič dramatického nestalo. Po vyzdvihnití batožiny na hoteli sme sa presunuli na železničnú stanicu Hua Lamphong, z ktorej sme mali cestovať nočným vlakom do Chiang Mai.
Cesta vlakom do Chiang Mai
Viacero ľudí nám odporúčalo vyskúšať Thajské nočné vlaky a to z 2 dôvodov - ušetríte čas lebo cestujete v noci, a ušetríte za 1 noc ubytovania. Povedali sme si, že to znie ako dobrý deal a tak sme sa do ďalšieho mesta rozhodli cestovať týmto spôsobom.
Ak ste mali nejakú predstavu o železničnej stanici v Bangkoku, tak vedzte, že asi nie je ďaleko od reality. Ruch, ľudia sediaci rôzne po zemi a vlaky, ktoré asi najlepšie popisuje Zuzkina prvá reakcia po nastúpení: "Tu asi nebude Wi-Fi."
 |
| Bangkok Hua Lumphong - hlavná stanica |
Zážitok to bol naozaj intenzívny. Tak v prvom rade každý vagón mal pravdepodobne vlastný agregát, ktorý poháňal jeho klimatizáciu. Kvôli tomu to na stanici vyzeralo ako v uhoľnej bani a stačilo pár sto metrov presunu po nástupišti, aby vás z dymu štípali oči. Najskôr sme sa dosť dlhú dobu pohybovali asi 10 km/h - po zvýšení rýchlosti to ale s vlakom hrozne hádzalo zo strany na stranu a o nejakom spaní nie je možné hovoriť. Nakoniec sme za tu pomalú rychlosť pri staniciach boli celkom vďační. Zuzke začalo byť nad ránom z klimatizácie samozrejme chladno a tak som ju ráno našiel sedieť na posteli zabalenú do jej šatky (ostatné veci sa jej nechceli v noci ťahať z kufru). Dojem ale značne vylepšili raňajky, ktorých fotku sem pridávam.
 |
| Raňajky vo vlaku |
Neviem posúdiť či bolo pohodlie spania v prvej triede iné (vagón prvej triedy predsa šiel po rovnakých koľajniciach - pozn.: to znie trochu ako nejaká ľudová múdrosť). Za ten zážitok to ale určite stálo, aj keď to nebolo zadarmo, ako na Slovensku.
Pokračovanie z Chiang Mai nájdete na tejto stránke.
Pokračovanie z Chiang Mai nájdete na tejto stránke.
Comments