Skip to main content

proste pohoda

minuly vikend som sa uz po druhykrat zucastnil festivalu pohoda. o najkrajsie zazitky sa teda podelim aj s vami.
ako to vsetko prebiehalo? na zaciatku sme si uz pocas cesty stanovili presne pravidla, ako napriklad :"do not talk with french girl on the back seat..." a podobne. hned po prichode na trencianske letisko sme sa co najrychlejsie zorientovali v programe festivalu a coskoro sme uz skumali areal festivalu z bezprostrednej blizkosti.
no a nieco k programu. den prvy - piatok: pocas poobedia sme sa zucastnili na lekcii balkanskych tancov (celkom dobre na zahriatie; spolu s dzusom riedenym vodkou:) neskor sme sa isli napapat naspat k nasmu autu a po neuspesnom cakani na nasich kamaratov sme sa vecer vybrali na koncert 'dana bartu' ... , kvoli ktoremu som vlastne na pohodu isiel. no co povedat na jeho vykon, ani sa to neda popisat... treba vidiet. zbytok vecera a noci sme pobehovali medzi stageami a stankami so suvenirmi. pekny zazitok mam aj z koncertu skupiny 'mando diao', na ktorom sme sa z chuti vyskakali.
den druhy sme zacali spankom priblizne do desiatej hodiny rannej. po neskorych ranajkach sme sa isli poobzerat po areali, ci nas nieco nezaujme. nakoniec sme zakotvili na horolezeckej stene, ktoru sme si spolu s kamaratkou minnou takmer uspesne vyskusali (radsej nejdem pisat, kto sa dostal vyssie...).
'gipsy.cz' - mne az do pohody neznami rapper z ceska ma velmi velmi velmi milo prekvapil a urcite by som ho este minimalne raz chcel vidiet a pocut. no po tom ako slnko zapadlo za obzor sa zacala poriadna zabava - moje plany vratit sa do auta po tricko na polceste zmarili 'the blind boys of alabama'. par slepych chlapikov, ktory ma v priebehu par sekund rozskackali. za ich hudobnicky vykon by sa teda nemusel hanbit nik. hned po ich koncerte sme sa rychlo presunuli k hlavnemu stageu na koncert 'basement jaxx'. po strastipnom predrati sa do centra diania sme si blaznivo odtancovali priblizne 45 minut uzasne zhraneho a odspievaneho koncertu. pred takymito kapelami skladam klobuk dolu.
ked nam po koncerte 'basement jaxx' oznamil michal kascak ze sa koncert 'airu' konat nebude, smutni sme hladali nahradny program. nasli sme ho v tatrabanka arene na featuringu 'puerto muerto' a 'texas chainsaw masacre'. nedrzalo nas to vsak dlho, hlavne kvoli tym ludskym telam rezanym na kusy... po silnej kave sme sa teda vybrali za hudbou do semtex stanu a neskor do nay tanecneho domu. didzeji nam uz vsak nemali co ponuknut a tak sme sa po priblizne hodinke vratili spat k autu. o stvrtej rano sme sa rozhodli cakat na vychod slnka, ktore na nas tak trochu kaslalo a po cca hodine a pol sme sa nan vykaslali aj my:).
navrat domov bol hladky a rychli (z nasho hyundaiu accent, rok vyroby 96, objem 1,4 som na dialnici vytiahol az 160 km/h:)

Comments

Anonymous said…
Som rad ze takato zabava este existuje aj ked na moj vkus tam bolo toho roku malo blata...
Ale normalne Ti zacinam zavidiet ani nie ten festival ako tu pohdu aku si si dokazal vytvorit...
Ja by som sa asi sprasil.
Vlastne asi by zalezalo od spolocnosti, teda od tej v ktorej by som sa nachadzal, ako by som vypadal. Ty si vypadal dobre takze urcite v tom maju velku ulohu ludia s ktorimi si tam bol. Takze este raz trochu Ti zavidim.

Popular posts from this blog

Thajsko 2018 - Ko Lanta (opičky a rybičky)

Aby sme v Thajsku nevynechali čistokrvné dovolenkové rezorty s plážami, vydali sme sa z Krabi (príspevok o Krabi nájdete tu ) na ostrov Lanta, ktorý sa nachádza asi 2 hodiny každý vanom od Krabi smerom na juh. Už cesta samotná bola zaujímavá. Prekvapil nás najmä "systém", akým tu verejná doprava funguje. Van vás väčšinou vyzdvihne u konkrétneho hotelu a pokračuje vyzdvihnúť ďalších spolucestujúcich. Nakoniec sme sa ešte zastavili na miestnej autobusovej stanici, kde šofér od nejakého pána prevzal zásielku pre nejakú pizzeriu po ceste (podľa krabice asi ingrediencie na pizzu). Cestou sme ešte párkrát rôzne zastavili a vyložili nejaký tovar. Takže taxíky tu v podstate fungujú aj ako kuriéri. Nikto žiadne meškanke príliš nerieši, väčšinou zastavia a s úsmevom vám to vysvetlia "Five minute, ok?". Okrem týchto zastávok sa nám cesta predĺžila o čakanie na kompu na Koh Lanta, takže to čo malo trvať asi 2 hodiny, trvalo viac než 3. Až tak nám to zase nevadilo, pretože t...

Pohoda 2010

Už sa to stáva pomaly pravidlom že v polovici júla každý rok pribudne na môj blog článok s nadpisom začinajúcim slovom Pohoda. I tento rok som si tento festival nenechal ujsť a i tento rok som neoľutoval ani jeden cent z ceny lístka. Tento rok som na festivale Bažant Pohoda bol už po piaty raz a pomaly sa stáva neodmysliteľnou súčasťou môjho leta. Na tento ročník som sa pripravoval poctivejšie ako na ten minulý. Dopredu som počúval rádio na stránke festivalu, aby som sa vedel aspoň približne rozhodnúť, ktorý z množstva koncertov si mám ísť pozrieť. Nakoniec sa mi samozrejme viaceré koncerty, ktoré som chcel vidieť kryli, niektoré boli zase v časoch okolo tretej nad ránom, takže pre mňa nebolo reálne ich vidieť po celodennom chodení po areáli (v teplotách okolo 30 stupňov Celzia). Tu a teraz by som chcel vyzdvihnúť niektoré kapely, ktorých vystúpenia sa mi tento rok páčili najviac. V prvom rade by to bola kapela " Sparrow and the Workshop ", ktorú by som jednoznačne zaradil...

Rozsutec a Kubánkov sen

Trvalo mi to síce dva týždne než som sa dostal k pridaniu tohoto príspevku, ale hádam mi bude odpustené.  Jeden dôvod, pre ktorý by mi malo byť odpustené je práve obsah tohoto príspevku - pred dvoma týždňami sme spolu so Zuzkou boli na folklórnom večeri pre Žilinu, na ktorom vystupovali tanečníci a hudobníci FK Rozsutec a bývali tanečníci SĽUKu - OZ Kubánkov sen. Už ani neviem kedy som naposledy videl vystupovať Rozsutec, v ten večer mi však tanečníci pamäť osviežili vynikajúcim výkonom. Pribudli nové choreografie, hudobníci excelovali a ľudia si tento večer naozaj užívali. Vystúpenie Rozsutca sa striedalo so SĽUKom. Že vraj seniori. Ak budem ja takto skákať a tancovať keď budem mať 40 - 50 rokov tak budem šťastný ako blcha. Na týchto ľuďoch bolo naozaj vidieť, že majú oddreté množstvo rokov profesionálneho tancovania, a že si ten tanec môže teraz z plnej chuti užívať. Prekvapil ma aj spevácky zbor Rozsutca a aj jeho sólistka - milá teta, ktorá zaspievala síce len pár ľ...