Pages

Wednesday, October 28, 2009

Rozsutec a Kubánkov sen

Trvalo mi to síce dva týždne než som sa dostal k pridaniu tohoto príspevku, ale hádam mi bude odpustené. 


Jeden dôvod, pre ktorý by mi malo byť odpustené je práve obsah tohoto príspevku - pred dvoma týždňami sme spolu so Zuzkou boli na folklórnom večeri pre Žilinu, na ktorom vystupovali tanečníci a hudobníci FK Rozsutec a bývali tanečníci SĽUKu - OZ Kubánkov sen.


Už ani neviem kedy som naposledy videl vystupovať Rozsutec, v ten večer mi však tanečníci pamäť osviežili vynikajúcim výkonom. Pribudli nové choreografie, hudobníci excelovali a ľudia si tento večer naozaj užívali.


Vystúpenie Rozsutca sa striedalo so SĽUKom. Že vraj seniori. Ak budem ja takto skákať a tancovať keď budem mať 40 - 50 rokov tak budem šťastný ako blcha. Na týchto ľuďoch bolo naozaj vidieť, že majú oddreté množstvo rokov profesionálneho tancovania, a že si ten tanec môže teraz z plnej chuti užívať.


Prekvapil ma aj spevácky zbor Rozsutca a aj jeho sólistka - milá teta, ktorá zaspievala síce len pár ľudových pesničiek, ale ešte teraz mi behá mráz po chrbte, keď si na to spomeniem.


Dúfam, že pár mojich fotiek aspoň trochu vystihne atmosféru tohoto večera. Na ďalšom vystúpení sa opäť stretneme.

Thursday, October 8, 2009

Fujarový workshop

Po prudkom začiatku týždňa som sa až dnes dostal k písaniu príspevku o mojom predchádzajúcom víkende. Ten bol zvláštny najmä tým, že sme ako kapela boli súčasťou fujarového workshopu v Zázrivej.


Ako sme sa k takejto akcii vôbec dostali? Nuž poznáme sa so správnymi ľuďmi. Teda s fujarášmi, ktorí toto podujatie organizujú už po druhý raz. Aj kvôli tomu, že ich poznáme, a že sú to fajn ľudia sme sa rozhodli im s touto akciou trochu pomôcť.

Sami sme vlastne nevedeli, čo presne sa od nás ako kapely bude očakávať. Nakoniec to však dopadlo všetko takmer ideálne.


Ráno sme zavítali do dedinky Zázrivá a hneď po vystúpení z auta nás na Jánošíkovom dvore vítali z každej strany zvuky cvičiacich fujarášov. Na workshope sa zúčastnilo približne 10 ľudí, ktorý sa buď chcú naučiť na fujare hrať alebo ich vyrábať. Dvor bol však plný okoloidúcich, ktorí sa prišli pozrieť na toto zaujímavé podujatie.


Z našej strane išlo najmä o zvučenie a sprievod majstrov fujarášov Jara Slobodu a Dušana Holíka. Pred touto akciou by som veru nebol povedal, že je možné našu hudbu a zvuky fujár skĺbiť. S Dušanom a Jarom nám to však išlo ako po masle.

 

Dúfam, že mi dajú aj prítomní za pravdu, že toto vystúpenie naozaj malo čosi do seba. Priebežne sa naše vystúpenie striedalo s voľnými improvizáciami fujarášov. Celé podujatie sa teda nieslo v uvoľnenej atmosfére, ktorá mne osobne dávala skôr pocit kamarátskeho stretnutia ako pevne organizovanej akcie. Myslím, že práve to urobilo túto akciu výnimočnou. Dúfam, že ešte budem mať možnosť na tejto alebo podobnej akcii vystúpiť.