Pages

Wednesday, December 2, 2009

The big bang theory

Dnes by som chcel len skrátka predstavit jeden velmi vydarený seriál, ktorý som prednedávnom začal sledovať.

Už je to veľmi dávno, čo prestal vychádzať "IT Crowd" - seriál o zamestnancoch IT oddelenia jednej veľkej britskej firmy. Musím sa priznať, že mi tie informatické vtipy už aj trochu chýbali.



Voľné miesto po "IT Crowd-e" úspešne vyplnil, ba aj preplnil seriál "The big bang theory" (Teória veľkého tresku). Hlavnými postavami síce nie sú informatici, sú to ale vedci - dvaja spolubývajúci Leonard a Sheldon. Na ich poschodie sa hneď v prvej epizóde nasťahuje Penny, ktorá na rozdiel od nich nemá s hyperinteligenciou alebo vedou nic spoločné. Seriál je plný matematicko-fyzikálnych vtipov poučiek a problémov nadpriemerne inteligentných ľudí začleniť sa medzi tých normálnych.

Odporúčam pozrieť si aspoň prvých pár častí - chvíľu totiž potrvá kým sa človek naladí na ich vlnovú dĺžku.

Ešte pridávam českú stránku o seriály.

Wednesday, October 28, 2009

Rozsutec a Kubánkov sen

Trvalo mi to síce dva týždne než som sa dostal k pridaniu tohoto príspevku, ale hádam mi bude odpustené. 


Jeden dôvod, pre ktorý by mi malo byť odpustené je práve obsah tohoto príspevku - pred dvoma týždňami sme spolu so Zuzkou boli na folklórnom večeri pre Žilinu, na ktorom vystupovali tanečníci a hudobníci FK Rozsutec a bývali tanečníci SĽUKu - OZ Kubánkov sen.


Už ani neviem kedy som naposledy videl vystupovať Rozsutec, v ten večer mi však tanečníci pamäť osviežili vynikajúcim výkonom. Pribudli nové choreografie, hudobníci excelovali a ľudia si tento večer naozaj užívali.


Vystúpenie Rozsutca sa striedalo so SĽUKom. Že vraj seniori. Ak budem ja takto skákať a tancovať keď budem mať 40 - 50 rokov tak budem šťastný ako blcha. Na týchto ľuďoch bolo naozaj vidieť, že majú oddreté množstvo rokov profesionálneho tancovania, a že si ten tanec môže teraz z plnej chuti užívať.


Prekvapil ma aj spevácky zbor Rozsutca a aj jeho sólistka - milá teta, ktorá zaspievala síce len pár ľudových pesničiek, ale ešte teraz mi behá mráz po chrbte, keď si na to spomeniem.


Dúfam, že pár mojich fotiek aspoň trochu vystihne atmosféru tohoto večera. Na ďalšom vystúpení sa opäť stretneme.

Thursday, October 8, 2009

Fujarový workshop

Po prudkom začiatku týždňa som sa až dnes dostal k písaniu príspevku o mojom predchádzajúcom víkende. Ten bol zvláštny najmä tým, že sme ako kapela boli súčasťou fujarového workshopu v Zázrivej.


Ako sme sa k takejto akcii vôbec dostali? Nuž poznáme sa so správnymi ľuďmi. Teda s fujarášmi, ktorí toto podujatie organizujú už po druhý raz. Aj kvôli tomu, že ich poznáme, a že sú to fajn ľudia sme sa rozhodli im s touto akciou trochu pomôcť.

Sami sme vlastne nevedeli, čo presne sa od nás ako kapely bude očakávať. Nakoniec to však dopadlo všetko takmer ideálne.


Ráno sme zavítali do dedinky Zázrivá a hneď po vystúpení z auta nás na Jánošíkovom dvore vítali z každej strany zvuky cvičiacich fujarášov. Na workshope sa zúčastnilo približne 10 ľudí, ktorý sa buď chcú naučiť na fujare hrať alebo ich vyrábať. Dvor bol však plný okoloidúcich, ktorí sa prišli pozrieť na toto zaujímavé podujatie.


Z našej strane išlo najmä o zvučenie a sprievod majstrov fujarášov Jara Slobodu a Dušana Holíka. Pred touto akciou by som veru nebol povedal, že je možné našu hudbu a zvuky fujár skĺbiť. S Dušanom a Jarom nám to však išlo ako po masle.

 

Dúfam, že mi dajú aj prítomní za pravdu, že toto vystúpenie naozaj malo čosi do seba. Priebežne sa naše vystúpenie striedalo s voľnými improvizáciami fujarášov. Celé podujatie sa teda nieslo v uvoľnenej atmosfére, ktorá mne osobne dávala skôr pocit kamarátskeho stretnutia ako pevne organizovanej akcie. Myslím, že práve to urobilo túto akciu výnimočnou. Dúfam, že ešte budem mať možnosť na tejto alebo podobnej akcii vystúpiť.

Wednesday, September 30, 2009

Povinné počúvanie - Noisettes

Veľmi zaujímavá pesnička a nemenej zaujímavé zoskupenie. Práve preto sem pridávam video kapely Noisettes - Don´t upset the rythm, alebo "Nenazlosti rytmus". Táto verzia je akustickým prevedením perfektnej, veselej a našlapanej pesničky, ktorá bola nahraná v štúdiach BBC.

Lepšie raz počuť ...

Tuesday, September 29, 2009

Neusiedler See

S výletmi akoby sa v poslednom čase vrece roztrhlo. Chorvátsko, Moravský kras, no a tento víkend sme so Zuzkou preskúmali Neusiedlerské jazero. 


Aby to neznelo zase tak, že sme nejakí objavitelia nových destinácií. Na Neusiedler sme sa šli len bicyklovať, ako mimochodom kopa ďalších ľudí v ten deň. Počasie nám veru vyšlo - príjemné babie leto je na bicyklovanie ideálne.


Jednu vec treba rakúšanom uznať, vedia sa o svoje okolie starať. A to nie len o centrá veľkých miest. Ten, kto čo i len prechádzal cez hociktorú rakúsku dedinu, mi isto dá za pravdu. Podobne to vyzeralo aj na cyklistickom chodníku okolo Neusiedlerského jazera. Žiadna smeť, žiadny bordel, informačné tabuľe a vyznačené a dobre upravené cyklistické trasy.



Neusiedlerské jazero samo o sebe pôsobí dosť nudne, po pravde sa k nemu dostanete blízko len na niektorých miestach. Vačšinou si držíte približne 200 metrový odstup (kvoli obrovským plochám s rákosím a močiarmi). Na cykloturistiku je ale toto miesto ako stvorené.


My so Zuzkou sme si volili len ľahšiu trasu od Neusiedlu cez Weiden am See až do Illmitzu (nachádza sa tu prístav kompy), kde sme sa otočili a trochu odlišnou trasou sme sa vrátili späť.

Podarilo sa aj pár pekných fotiek ktoré tu čoskoro pridám. Všetkým skuseným aj menej skúseným cyklistom tútú lokalitu odporúčam, aj keď vás tam okrem už spomínaného poriadku asi nič viac neohúri.

Friday, September 25, 2009

Moravský kras

S menším oneskorením ale predsa som sa dostal k písaniu ďalšieho príspevku. Minulý víkend som bol po lete opäť v Brne a túto návštevu som aj aktívne využil - na návštevu Moravského krasu.


Bol to všetko Zuzkin nápad a musím povedať, že veľmi dobrý nápad. Pôvodný plán bol dostať sa k priepasti Macocha v Moravskom krase a možno si aj pozrieť jaskyne, ktoré sa v blízkosti priepasti nachádzajú.



 K výprave sa pridal aj môj kamarát Mišo a Zuzkin bratranec Braňo, ktorý nás vzal autom až k priepasti Macocha. 


Na začiatok sme to trochu poplietli, pretože namiesto toho aby sme prišli najprv k jaskyniam a potom si to vyšľapali na vrch priepasti sme prišli rovno k nášmu cieľu (viedla tam krásna asfaltka). Rozhodli sme sa teda zošlapať si pôvodnú trasu opačným smerom a ísť sa pozrieť aj do Punkevní jeskyne (Punkevní preto, lebo ju vytvorila rieka Punkva). 


Poviem vám, tá exkurzia sa vážne oplatí - 40 minút chôdze a 20 minút plavby loďkou po podzemnom toku Punkvy. Jaskyňa má obrovské množstvo kvapľovej výzdoby, dómov a komínov. 

Občas nás trochu rozosmiala monotónnosť s akou bol vedený výklad a hlášky typu: "Kto sa dotkne tejto skaly, do roka sa ožení." alebo "Toto jazierko je síce umelo vybudované, ale aj napriek tomu sa o ňom hovorí, že má kúzelnú moc."

Po 40 minútach chôdze sa ocitnete až na dne priepasti Macocha. Práve tu sme ocenili našu počiatočnú chybu, že sme videli Macochu najskôr zhora. Takto sme mali aspoň predstavu, kde a ako hlboko sa vlastne nachádzame.


Výklad sprievodcu pri plavbe loďou pripomínal naprogramovaného robota - len tak medzi rečou a bez zmeny intonácie nám oznámil, že sa niekde ponoríme, a že sám ešte nevie kde. Plavbu trochu rozveseľovali len traja pripití páni v prednom rade. 

Po dokončení exkurzie v Punkevní jeskyni sme sa ešte rozhodli pre exkurziu va Kateřinskej jesnyni. Táto je síce oveľa menšia ako tá Punkevní, ale hovorí sa o nej, že je najkrajšia. Aspoň takto nám to povedala sprievodkyňa. Nuž, nebolo v nej toho veľa, na čo sa dalo pozrieť a názvy siení dokonca aj objektov sa dosť opakovali, takisto aj hlášky sprievodkyne. Asi v nás Punkevní jeskyne zanechala príliš hlboký dojem.


Všetkým takýto výlet vrelo odporúčam. Ide skôr o taký poznávací výlet ako náročnú túru. Aj keď treba povedať, že poldňové chodenie z jaskyne do jaskyne dá tiež dosť zabrať. 


Thursday, September 17, 2009

Posedenie v GMK

Takto vyzeralo moje predvčerajšie posedenie na terase GMK na Mariánskom námestí v Žiline. Tá pani, ktorá je na zábere si asi 15 minút vyspevovala, no a potom sa začal "rozhovor" s majiteľom.

Monday, August 24, 2009

Baška - Chorvátsko 2009

Tu a teraz sa s vami podelím o svoje zážitky z našej dovolenky v Chorvátsku, z ktorej sme sa vrátili minulý štvrtok.
Rak pustovník

Túto dovolenku asi najlepšie vystihuje označenie - naša prvá dovolenka bez rodičov. Hlavne preto, že sme si všetko od cesty, programu, ubytovania až po stravu zabezpečovali so Zuzkou sami.

Pôvodným cieľom našej cesty malo byť mestečko Crikvenica. Keď sme však po 700 km ceste o siedmej ráno pricestovali na Chorvátske pobrežie nezdali sa nám pláže v Crikvenici dosť zaujímavé, preto sme sa presunuli do neďalekých Seliec, v ktorých sme sa aj ubytovali.
Naša pláž

Na naše veľké sklamanie (keď vravím veľké, myslím tým VEĽKÉ) pláž v Selciach nevyzerala vôbec príťažlivo. Vybetónované pobrežie a hlava na hlave nám náladu vôbec nevylepšilo (veľkú rolu zohrala aj únava z cesty z Bratislavy). Po poobedňajšom zdriemnutí boli naše myšlienky už o čosi jasnejšie. So Zuzkou sme šli na prechádzku do mesta (dala by sa tiež nazvať výpravou, pretože jasným cieľom bolo nájsť pláž). Z pohľadníc v stánkoch a z rozhovoru s chlapíkom ponúkajúcim výlety loďou sme zistili, že jedna pekná pláž je v mestečku Baška na ostrove Krk (cca 50 km od Crikvenice).
Panoráma celého zálivu

Obrázky na pohľadniciach a slová starého námorníka na nás zapôsobili tak, že sme sa hneď na druhý deň vybrali práve do Bašky. Poplatok 30 kún za prejazd mosta nám už nemohol stáť v ceste. Po asi hodine a pol sme sa dostali krížom cez Krk až do Bašky.
Zuzka a (mŕtvi) ježkovia

Mestečko vyzeralo príjemne, nás však najmä zaujímala pláž a kemp. Podľa turistických značiek sme sa dali hľadať kemp Bunculuka (nezaručujem presnosť názvu), keď sme však prišli na koniec cesty a kempu stále nikde, rozhodli sme sa opýtať náhodných okoloidúcich na cestu. Zastavili sme taliansky manželský pár, ktorý nám po anglicky vysvetlil, že sme na správnej ceste, ale do kempu sa autom nedostaneme. Dodali tiež, že ide o "Naturist Camp". Neviem, čo si kto predstavuje pod týmto označením kempu. Ja som si pôvodne myslel, že to bude mať niečo spoločné s prírodou. Ukázalo sa však, že ide o nudistický kemp. Ufujazdili sme z tade tak rýchlo ako sa dalo.

Na ten správny kemp sme sa radšej išli spýtať v informačnom centre mesta. Navigovali nás dosť jasne, a tak sme sa veľmi rýchlo dostali ku vchodu kempu Zablače, v ktorom sme sa po prehliadke pláže aj ubytovali. Kemp je to naozaj na úrovni, upozorňujú na to aj tri hviezdičky pri názve. Cena síce nebola najvýhodnejšia, ale my sme už na špekulovanie chuť nemali. Rozložili sme stany a utekali na pláž a do vody. My so Zuzkou sme sa väčšinou presunuli až na kraj pláže, kde bolo menej ľudí a zaujímavejšie dno na šnorchlovanie (scuba diving). Škoda len že vyrovnávanie tlaku v ušiach ma naučil Zuzkyn otec až včera na návšteve, mohol som preskúmať aj dno vo väčších hĺbkach ;).

Zbytok dovolenky prebiehal nasledovne: kúpanie, potápanie, kúpanie, potápanie, spánok, kúpanie, potápanie, kúpanie ... a podobne. Po večeroch sme si robili malé prechádzky po promenáde mestečka Baška.
Pohľad z pláže

Na to, že sme Bašku vybrali naozaj takmer na slepo sme trafili naozaj správne miesto na našu dovolenku. Vykúpaní, opálení a oddýchnutí sme sa vo štvrtok večer vrátili späť na Slovensko (teda skoro - len do Rajky, k mojim rodičom).

Cesty tam aj späť prebehli bez problémov, aj vďaka GPS navigácii od môjho spolubývajúceho Michala.

So Zuzkou sme sa zhodli, že do Bašky by sme sa kľudne vrátili znovu. A vrelo ju odporúčame.



Monday, August 10, 2009

Višňové - Vrútky - peši


Až Zuzkin otec nám to vysvetlil jednou vetou: "Vy ste vlastne prešli zo Žiliny do Vrútok - peši, a cez kopec."

Túra to bola veľmi pekná, počasie nám prialo, aj sme so Zuzkou kráčali celkom dobrým tempom. Ľudí sme stretli len pár, aj to po väčšine čučoriedkárov, ktorí sa už vracali domov s plnými vedrami.

Po príchode na Minčol sme si spravili menšiu prestávku, aby sme urobili zopár fotiek a poobzerali si Žilinskú aj Martinskú dolinu z výšky. (fotky pripojím neskôr).

Po približne 15 minútach sme sa už vybrali ďalej smerom ku Krížave. Cestou sa už neudialo skoro nič zaujímavé. Vravím skoro pretože sa udialo naše stretnutie s vretenicou. Tá si pri našom stretnutí s chuťou zasyčala, Zuzka zase zakričala. Keďže sa príliš rýchlo stratila v kríkoch nestihol som ju odfotit. Navždy však zostane v našich spomienkach.

Na Martinských holiach sme ešte chvíľu pozorovali paraglidistov čakajúcich na vietor. Nás to čakanie omrzelo asi po desiatich minútach, tak sme sa radšej vybrali dole lúkou smerom na Vrútky. Paraglidisti sa nakoniec vetra dočkali, dokazujú to aj fotky, ktoré pripojím čoskoro.

Cesta dolu bola asi daňou za celý ten krásny deň, čo sme zažili. Nechcem si radšej ani tipnúť, koľko kilometrov sme prešli po asfaltke dolu k ATC Turiec. Odspievali sme asi všetky ľudovky čo sme poznali, bolo nám do smiechu aj do plaču, ale hlavne nás strašne boleli nohy. Ale zvládli sme to - vo Vrútkach sme nasadli na MHD na stanicu a zo stanice zase na rýchlik do Žiliny.


Tuesday, July 21, 2009

Pohoda 2009

Nebudem tu rozoberať tragické udalosti z tohoročnej Pohody (nie že by ma netrápili). Radšej tu zrekapitulujem tie pekné zážitky tohto úžasného festivalu.

Hneď na začiatok pripájam video, ktoré hovorí o atmosfére na Pohode samo za seba. Spoločnosť O2 totiž rozdávala balóniky plnené héliom. No a čo spraví hélium po vdýchnutí s hlasom?


Už druhýkrát som videl koncert zoskupenia Basement Jaxx, už druhýkrát na pohode a už druhýkrát musím povedať, že to bolo čosi úžasné. Už som síce nezostal stáť v nemom úžase ako pred dvoma rokmi, ale ich vystúpenie som si primerane užíval.


Po minuloročnom sklamaní prišla tento rok náprava zo strany Richarda Müllera. Minulý rok som odišiel z jeho koncertu po druhej, či tretej pesničke. Tento rok sa z pred pódia jednoducho odísť nedalo. Veľmi príjemní a dobre zahratý a odspievaný koncert. Jediné na čo si bolo treba zvyknúť bol jeho nový imidž.

Nenechali sme si ujsť ani predstavenie divadla Gunagu v Garnier Magic Mirrors. Príjemný relax popri všetkých tých hlučných koncertoch a myslím dosť dobré herecké výkony.

Z hviezd festivalu som ešte absolvoval vystúpenie kapely Pendulum - fakt nadupaný koncert. Nohy som si po koncerte od stáleho skákania ani necítil.

Krásny bol už tradične koncert Opery SND, pri ktorom som si príjemne zdriemol na tráve pri hlavnom stage-i.

No a potom prišla búrka a všetky tie nepríjemné veci s ňou spojené. Za posledné dni som toho čítal a videl dosť, preto to tu rozoberať nebudem.

Budúci rok idem na pohodu zas.

Tuesday, July 14, 2009

Citát

Možno to ešte niekto nečítal - dnes mi to prišlo na mail. Len tak z dlhej chvíle som sa pokúsil aj o anglický a nemecký preklad.

On the otherside, i think, that Slovakia sometimes, "unfortunately", and sometimes it's also "fortunately:, that it's "unfortunately", that the labour force in Slovakia is still cheaper and now, "fortunately" - it's cheaper.

Auf der anderen Seite, denke ich, dass die Slowakei manchmal, "leider Gottes", und manchmal ist es auch "Gott sei Dank", dass es "leider Gottes" ist, dass die Arbeitskraft in der Slowakei immer noch billiger ist, und jetzt "Gott sei Dank", dass es billiger ist.

Wednesday, July 8, 2009

Tanec šťastia

Z kopy vtipných videí, ktoré mi v poslednom čase prišli na mail vyberám práve toto. Pozn. : Oplatí sa to dopozerať až do konca.



Wednesday, June 24, 2009

Od chvíle ked server last.fm oznámil, že prehrávanie jeho rádia bude všade okrem USA, UK a Nemecka spoplatnené (riadna zlodejina) som svoje hudobné chúťky uspokojoval len prostredníctvom svojej hudobnej knižnice.
















Dnes som ale naďabil na stránku, na ktorej sa dá počúvať kvalitná hudba aj bez sťahovania do počítača. Ide o stránku www.deezer.com.

Na tejto stránke si môže užívateľ zvoliť žáner, ktorý ho zaujíma a prehrávač začne hrať zaradom náhodne vybrané skladby tohoto žánru. Zároveň zobrazuje informácie o aktuálnom interpretovi.

Najzaujímavejšie pre mňa na tom je, že ide o hudbu, ktorú z veľkej časti nepoznám, takže mám dobrú možnosť svoje hudobné rozhľady rozšíriť. Vrelo všetkým odporúčam.

Tuesday, May 19, 2009

Mulan a čmeliak

Ako si naše šteňa poradilo s letu neschopným čmeliakom

Tuesday, May 12, 2009

Žijem

Áno, ešte stále existujem, len sa akosi nie a nie dostať k napísaniu nejakého príspevku na môj blog. Tak to práve teraz napravujem. Objasním svoje obdobie "temna".

Posledný príspevok, ktorý som sem pridal bol z môjho bežkárskeho výletu. Nuž, veru od vtedy sa toho udialo viac než dosť.

Hlavná príčina môjho nepísania bola moja zaneprázdnenosť bakalárskou prácou. O nej som sem ešte nepísal. Pre jednu žilinskú firmu vytváram zariadenie na testovanie káblových zväzkou. No a od zimy až do teraz som riešil problémy s fungovaním tohoto výmyslu. Môžem však povedať, že zariadenie je hotové (má síce pár múch) a funguje. Takisto som potreboval napísať dokument bakalárskej práce, ktorý budem už tento týždeň odovzdávať na posúdenie vedúce bakalárky.

Pomedzi prácu na bakárke a robotou som prechodne prebýval v Rajke u mojich rodičov alebo v Brne u mojej priateľky Zuzky. V Rajke je po zimnom sťahovaní stále práce dosť, takže popri posedávaní na priedomí sa občas pritrafí nejaké to fúrikovanie pár kubíkov zemi, prípadne rozoberanie strechy.

V Brne som si bol so Zuzkou bol pozriet Poniklecovú záhradu, Spielberg a Bielu horu. Času na výlety bolo dosť málo, keďže mňa tlačí termín bakalárky a Zuzku zase skúšky.

S mojou kapelou stále cvičíme a skúšame nové veci a ľudí. Momentálne cvičíme nového klávesáka Kuba. Ja sa popri tom zabávam so zatiaľ len požičanou mašinkou Roland SPD-S od kamaráta Mareka. V najbližšom čase nás už čakajú aj nejaké tie koncerty, takže si konečne pripomenieme, aké je to hrať na pódiu.

Tu v Žiline som v poslednom čase zažil asi tak dve veci, ktoré stoja za vyvesenie na blog. Koncom apríla som bol v Smerre na Lavagace, v ktorom búcha na bicie kamoš Marek - veľmi kvalitný koncert, veľmi zaujímavá muzika - všetkým odporúčam. Druhá udalosť sa stala včera - Žilinou sa prehnala dosť silná smršť - takže som asi hodinu sledoval hasičov ako z pod Rondla vyťahujú z vody uviaznutý kamión a auto.

Dúfam, že sa mi po skúškach a bakalárke prihodí viac zaujímavých vecí aby som o nich mohol napísať. Nech mi to tu nepustne ... :)

Sunday, February 22, 2009

Bežky

Celú zimu som o tom len rozprával, no keď som mal konečne trochu času a aj snehu bolo dosť, vybral som sa na bežky.

Prvé nemilé prekvapenie ma čakalo už pri obúvaní. Moje topánky mi totiž už sú malé, čo bolo pre mňa dosť nečakané, keďže mi noha už dlhší čas nenarástla. Bol som však rozhodnutý ísť a tak som si povedal, že to dnes musím pretrpieť.

Pešo som šiel asi 20 min no už vtedy som mal nohy pootláčané. Na bežkách to bolo o čosi miernejšie.


Prešiel som pár kilometrov cez lúky za Hájikom, ponad Hôrky a otočil som niekde nad obcou Ovčiarsko, keďže ma už nohy dosť boleli.

Počasie príliš nevyšlo. Slnko vyšlo asi len na 10 min. Mne to však celkom stačilo. S čistým svedomím, že som túto zimu stál na bežkách som sa vrátil domov.


Pokiaľ si nezoženiem tento rok väčšie topánky, bola to asi aj posledná bežkárska výprava tejto zimy :(

Sunday, February 15, 2009

Ples FŠI

Nemusí byť každý piatok trinásteho práve smoliarsky alebo smutný. S kamarátmi sme si ho dostatočne vylepšili práve plesom Fakulty špeciálneho inžinierstva.



Aj keď práve na tejto fakulte neštudujem, s kamarátmi, práve bývalými študentmi FŠI, sme sa rozhodli naň ísť. Po tom, čo moja priateľka Zuzka spravila v stredu poslednú skúšku, nestálo našej bezuzdnej zábave už nič v ceste.



Celý večer hrala zábavová kapela. Trochu mi tam chýbali nejaké novšie pesničky, možno aj nejaká dobrá diskotéka. Ale aj tak sme sa vytancovali do sýtosti.



Dobrá večera, celkom zaujímavá tombola a po nej zase dobrá kapustnica nám dodali energiu na ďalšie odvážne tanečné kreácie.
Z plesu sme odchádzali úplne medzi poslednými, niekedy okolo štvrtej nad ránom.





Plesu by sa dalo vytknúť asi dosť organizačných chýb, ale celkový dojem a zážitok predčili moje očakávania. Asi aj kvôli dobrej partii a ešte lepšej tanečnej partnerke.