Pages

Wednesday, December 29, 2010

Užitočný návod na úpravu fotiek

Možno sa aj vám zdajú fotky z vášho foťáka všedné, bez farby s nereálnymi farbami a podobne. V prípade, že nechcete úpravám fotiek venovať príliš veľa času a už vôbec nie vrážať peniaze do grafických programov, môžete siahnuť po programe Gimp (GNU Image manipulation program). 

Prečo práve GIMP? Hlavne preto, že dokáže veľa užitočných vecí čo sa úpravy fotografie týka a na internete je obrovské množstvo návodov, ako v pár krokoch podstatne vylepšiť vašu digitálnu fotografiu.

Jeden takýto návod som použil aj ja pri úprave pár fotiek na tlač. Ide hlavne o úpravy farieb, červených očí, orezanie toho podstatného z fotky alebo retuš kozmetických vád.

Tento návod nájdete na tejto stránke. Je síce po anglicky, avšak text je doplnený dosť zrozumiteľnými obrázkami, takže to aj so slabou angličtinou nebude problém.

Tuesday, October 26, 2010

Disk scanner

Pred nedávnom som sa trápil nedostatkom voľného miesta na disku, na ktorom mám nainštalovaný operačný systém. Aj keď som premazal skoro všetky dočasné súbory, stále toho miesta akosi nepribúdalo.

Pomohol mi však tento šikovný nástroj na vizualizáciu disku - Disk Scanner

Pomocou tohto šikovného nástroja si môžete urobiť prehľad o tom aké veľkosti majú jednotlivé priečinky vo vašom počítači a eventuálne aj zistiť, ktorý priečinok je nezmyselne veľký aj keď ho už vlastne nepoužívate (V mojom prípade to boli napríklad priečinky so zdieľanými virtuálnymi strojmi pre Oracle Virtual Box, ktoré aj po odinštalovaní programu ostali na disku a zbytočne zaberali miesto)

Dúfam, že vám tento program pomôže vyriešiť vaše problémy.

Friday, September 10, 2010

Interaktívne video

Tak takéto video na servery youtube.com ste ešte určite nezažili.


Odkaz na video

Upravené 26.10.2010: Toto video už pod touto adresou žiaľ nenájdete.

Sunday, August 22, 2010

Slovinsko 2010




Tento rok sme so Zuzkou poňali našu dovolenku trochu akčnejšie a vybrali sme sa spolu s našimi kamarátmi Maťom a Lukášom do Slovinska. Plán bol stihnúť za týždeň nejaké tie túry v julských Alpách, pozrieť si zaujímavé miesta v Slovinskom krase a potom si zájsť ku pobrežiu a cestou späť sa ešte zastaviť v Ľubľane.

Po dlhej ceste slnečným Maďarskom sme sa dostali do upršaného Slovinska. Už prvé poobedie bolo skúškou odvahy a výdrže. Stavanie stanov v daždi a schovávanie sa v aute nebolo presne podľa našich predstáv, no sedmové karty sa v takýchto chvíľach postarali o zábavu.
Druhý deň sme sa naštastie vybrali preč z kempu Danica v Bohinjskej Bistrici smerom k mestu Bled, kde nás čakalo na naše prekvapenie krásne počasie. Prechádzka úžinou Vintgar nám urobila náladu a po obede pri jazere Bled sme sa ešte prešli na Bledský hrad. Samozrejme po návrate do Bohinjskej Bistrice sa opäť spustil dážď, ktorý ustal až niekedy nad ránom. Čo presnejšie znamenalo ďalších pár partičiek faraóna.
Všetci sme si priali, aby nás ráno prebúdzali teplé lúče slniečka - nestalo sa tak. Aj preto sme sa z kempu Danica v to ráno odubytovali. Naše ďalšie kroky, viedli do dedinky Ribčev Laz, teda k Bohinjskému jazeru a ďalej k vodopádu Savica. Od tohto 78 m vysokého vodopádu sme sa vybrali na túru cez stenu Komarča k siedmim triglavským jazerám. Nanešťastie sme sa dostali iba k prvému - Čiernemu jazeru. Z tade sme sa kvôli dažďu radšej vrátili späť.
Večer sme už strávili v kempe Polovnik v Bovci. Cestou do tohto mestečka sme si spravili menšiu prestavku pri jazere Lago di Predil, pretože nás naša GPSka poslala do Bovca cez talianske Alpy. Nesťažujeme sa však, keďže sme si užili prekrásne výhľady cestou horský priesmyk. Tieto priesmyky boli za Napoleona, 1. aj 2. svetovej vojny dôležitými strategickými bodmi, preto sa tu nachádza množstvo pevností, z ktorých sme my navštívili pevnosť "Trudnjava Kluže".
Hneď po návšteve tejto pevnosti sme mali naplánovaný rafting na Soči. Keďže sme všetci sedeli v rafte prvý krát, vybrali sme si jednu z odporúčaných jázd v miestnom šport centre v Bovci. Na začiatku sa nám zdala rieka trochu strašidelná, avšak po chvíľke pádlovania sme zistili, že so skúseným kormidelníkom to bude "brnkačka", a aj bola - prijali by sme veru aj náročnejšiu trasu. Ale na prvý krát veľmi slušný zážitok.
Po raftingu nám ešte ostal nejaký ten čas na výlet, tak sme sa šli prejsť k 106 m vysokému vodopádu Boka. Výlet sme ale museli opäť prerušiť kvôli búrke.

Ďalší deň sme sa po chladnej noci konečne prebrali do slnečnejšieho rána. Pred nami bola najdlhšia túra na Krnské jazero a potom na vrchol Krn (2245 m n m). Bola to krásna, ale aj naozaj náročná túra, ktorú sme zvládli za 7,5 hodiny. Aj napriek mrakom a Zuzkinmu nariekaniu, že sa bojí bleskov sme vyšli až na Krn. Od Domu Dr. Klementa Juga na Krn sme prekonali za cca 4,5 hodiny prevýšenie približne 1545 m.
Keď však v Bovci začalo aj na ďalší deň pršať, povedali sme si "Čoho je veľa, toho je moc." a rozhodli sme sa presunúť na juh Slovinska. Cestou sme sa ešte zastavili pri krasovom jazere "Divje jezero" (Divoké jazero), ktoré je zároveň prameňom najkratšej slovinskej rieky Jezernica a doteraz nameraná hĺbka tohto "prameňa" je 160 m.
Portorož sa nam príliš nepáčil a keďže Chorvátsko bolo na skok. Usadili sme sa na noc v kempe v dedinke Savudrija. Kúpanie v mori za krásneho počasia zdvihne náladu asi každému. Ani u nás to nebolo inak. Za hodinu nám vyschli veci, ktoré sme mali mokré už tri dni. Čaj už nebol súčasťou nápojového lístka.
Do Slovinska sme ale neprišli na to aby sme nakoniec skončili v Chorvátsku, a tak sme sa po peknom dni a teplej noci vybrali späť do slovinského vnútrozemia. Presnejšie ku mestečku Škocjan.
Mestečko samo o sebe zaujímavé nie je. Zaujímavejšie sú Škocjanské jaskyne (Škocjanske jame). V týchto jaskyniach sa stráca rieka Reka, ktorá takto tečie pod zemou ešte nejakých 50 km a znova vyviera blízko talianskeho Terstu.
Škocjanské jaskyne začínajú dvomi obrovskými priepasťami (Malá a Veľka dolina) a pokračujú Hučiacou jaskyňou a Tichou jaskyňou. Hučí to tam teda poriadne, keďže rieka tečie po celej dĺžke jaskyne. V jaskyni sa fotografovať nesmelo a pri takej tme by to asi ani dobré fotky neboli. Ale tie pohľady na 130 m hlbokú priepasť pod vami a v nej rieku boli naozaj očarujúce. V Škocjane sme sa zdržali asi 4 hodiny, nasledovala ešte zastávka pri Cerknišskom jazere (periodicky sa strácajúce v krasových závrtoch), ktoré nas príliš neočarilo a fotka Predjamského hradu (pekné miesto, ale prehliadok bolo už na ten deň dosť). 
Prenocovali sme podľa plánu v kempe Pivka jama, blízko mesta Postojna. Nasledujúci deň sme mali naplánovaný návrat spolu so zastávkou v Ľubľane. Po meste sme sa prechádzali asi 3 hodiny, čo samozrejme nestačilo na pozretie si všetkého zaujímavého v Ľubľane, avšak na viac nebol čas a ani sily, takže sme si pozreli to, čo vyzdvihoval náš príručný sprievodca a hor sa späť na Slovensko. Celkovo ma Ľubľana nejak extra neočarila, možno keby som mal viac času nájdem si tam to svoje. Chodenie medzi pamiatkami nie je pre mňa asi to pravé.
Cesta späť bola pokojná a celkovo sa nám našťastie počas dovolenky nič zlé neprihodilo, takže som s ňou na 100 % spokojný. Budúci rok to možno zopakujeme podobným spôsobom.

Celý album fotiek zo Slovinska si môžete pozrieť napríklad tu.

Tuesday, July 13, 2010

Pohoda 2010

Už sa to stáva pomaly pravidlom že v polovici júla každý rok pribudne na môj blog článok s nadpisom začinajúcim slovom Pohoda. I tento rok som si tento festival nenechal ujsť a i tento rok som neoľutoval ani jeden cent z ceny lístka.

Tento rok som na festivale Bažant Pohoda bol už po piaty raz a pomaly sa stáva neodmysliteľnou súčasťou môjho leta. Na tento ročník som sa pripravoval poctivejšie ako na ten minulý. Dopredu som počúval rádio na stránke festivalu, aby som sa vedel aspoň približne rozhodnúť, ktorý z množstva koncertov si mám ísť pozrieť. Nakoniec sa mi samozrejme viaceré koncerty, ktoré som chcel vidieť kryli, niektoré boli zase v časoch okolo tretej nad ránom, takže pre mňa nebolo reálne ich vidieť po celodennom chodení po areáli (v teplotách okolo 30 stupňov Celzia).

Tu a teraz by som chcel vyzdvihnúť niektoré kapely, ktorých vystúpenia sa mi tento rok páčili najviac.

V prvom rade by to bola kapela "Sparrow and the Workshop", ktorú by som jednoznačne zaradil medzi najlepšie kapely, aké som na festivale videl. Charizmatická speváčka, originálne hrajúci bubeník a moderné a príjemné melódie. Tento koncert sme si spolu so Zuzkou naozaj užili. Aj keď nešlo o headlinera festivalu a dokonca ani nehrali na veľkom stagei v prime time - o to lepšia bola atmosféra na koncerte.

Ďalším super koncertom bol koncert švédskeho pesničkára Jose Gonzalesa. Všetci, ktorí už počuli nejakú jeho nahrávku si určite vedia aspoň z časti aký môže mať človek pocit pri jeho koncerte o jedenástej večer pri oblohe plnej hviezd v objatí s milovanom osobou. Žiadne ďalšie opisy netreba.

Ďalšie výborné koncerty boli koncerty soulovej divy Sharon Jones (spolu s "The Dap Kings") - jeden z najenergickejších koncertov aké som videl. Koncert rumunskej speváčky "Miss Platnum," "Chikilikitua", "Mariachi sin fronteras", "Jape" a samozrejme našlapaný koncert kapely z Bosny a Hercegoviny "Dubioza kolektiv". (Mňága a žďorp, Orchestra Baobab, ...)

Na festivale ste aj tento rok mohli nájsť obrovské množstvo sprievodných podujatí. Z nich by som vyzdvihol dokumenty ktoré sa konali v aréne "Dobrá krajina" - dokument o útlaku v Tibete zo strany číny, natočený tajne tibetským emigrantom a dokument o futbalistkách z Kábulu, ktoré sa okrem tréningov musia pasovať aj s množstvom kultúrnych a ekonomických problémov. Ďalej diskusia o katastrofe na Haiti a z tých veselších vystúpenie putovného divadla Teatro Tatro s ich programom, ktorým sa prezentovali aj na olympiskych hrách vo Vancouvery.

Krásne boli aj spomienkové klasické koncerty za obete minuloročnej tragédie Mozartovo Reqiem a Vivaldiho Štyri ročné obdobia. Tieto koncerty sa už stávajú neoddeliteľnou súčasťou festivalu a dávajú mu veľmi svojský nádych. Neverili by ste koľkou ľudí si príde v kľude vypočuť vážnu hudbu uprostred letného festivalu.

Ostáva mi len dodať, že som nesmierne rád, že organizátori a teda najmä Michal Kaščák sa nerozhodli po minulom tragickom ročníku tento festival ukončiť. Zároveň im však patrí veľká pochvala za dôstojnú spomienku na minuloročné obete. 

Neviem si predstaviť čo by sa v mojej hlave muselo stať aby som po tom, čo som zažil na Pohode minulý a tento rok neprišiel na Pohodu znova a znova (naozaj nepreháňam).

Poznámka: Fotky pridám postupne.

Monday, June 21, 2010

Bitka o vodné dielo

Minulú sobotu to na vodnom diele Žilina vyzeralo ako na manévroch. Českí a slovenskí modelári tam zorganizovali prvý ročník akcie "Bitka o vodné dielo".

Išlo vlastne o rekonštrukciu bitky o Midway, ktorá sa odohrala od 4. do 7. júna 1942 pol roka po útoku japonských vojsk na Pearl Harbor. Počas tejto bitky námorníctvo USA porazilo zväz japonských lietadlových lodí útočiacich na atol Midway nachádzajúci sa severozápadne od Havajských ostrovov.

Toľko história vycucnutá z wikipédie. 

Na vodnom diele si pre ľudí organizátori prichystali naozaj požehnane. Predstavenie jednotlivých modelárskych klubov, ukážka modelov lodí a lietadiel a kopec pyrotechniky. Pri pár výbuchoch vyzerala táto rekonštrukcia naozaj realisticky, nehovoriac o detailnom prevedení jednotlivých modelov lodí, ktoré pri boji dokázali simulovať streľbu či požiar na palube. Pár lietadiel bolo dokonca obetovaných a po simulovanom zásahu padli rovno do vody.

Nedocenené ostali asi len modely ponoriek, pretože ich samozrejme pod vodou nebolo vidieť, takže ani neviem koľko ich tam vlastne bolo (možno naozaj veľa). Ja som videl plávajúcu len jednu a druhá sa vraj pokazila a prúd vody ju vyplavil na breh.


Táto to dostala.

Realisticky vypadajúce modely lietadiel



Streľba jednej z lodí.
Jeden z vylovených modelov

Tuesday, May 11, 2010

Noste bezpečnostné pásy

Toto je asi najkrajšia a najsilnejšia reklama akú som kedy videl. Ďalší komentár nepotrebuje.

Tuesday, April 20, 2010

Mariánské údolí

Konečne po dlhom čase nastal víkend s počasím, v ktorom sa vám nechce len sedieť pred telkou. Zhodou okolností sme so Zuzkou už dlhšie plánovali výlet do Mariánskeho údolia pri Brne.

Mariánske údolie je veľmi pekná oblasť ako stvorená na prechádzky, menšie túry či cyklistické výlety. Dostať sa tam dá aj brnenskou MHD - nám cesta trvala približne 20 minút (od Dělnického domu v Žideniciach). V údolí postupne prechádzate popri viacerých  menších priehradách, ktoré plne využívajú miestni rybári.

 Tak takto to vyzerá pri jazierku s názvom "Srdíčko" (kvôli tvaru)

Je možno aj zbytočné a asi aj trochu nudné obšírne tu opisovať všetko, čo sa v údolí nachádza. Preto sem radšej popridávam fotky, ktoré vás najlepšie navnadia a možno aj prinútia ísť sa na toto miesto pozrieť.

Pri prechádzke sme mali tiež možnosť presvedčiť sa o tom, že jar už naplno zaúčinkovala na všetky zvieratá. A to preto, že hneď za prvým plotom výbehu kôz sme mohli sledovať snaženie jedného capa o párenie (jeho partnerka nevyzerala príliš nadšene) a pri poslednom jazere sme ešte vo vode zbadali dve páriace sa ropuchy. Pôžitok to síce nebol, ale do jarnej scenérie to dokonale zapadalo.
Žaby


Mapka:

Sunday, April 4, 2010

Habovka

Vtedy keď väčšina ľudí čakala na príchod jari, my sme sa ešte veselo lyžovali v Spálenej doline. S dosť veľkým oneskorením vám o tom píšem.

Chata bola dohodnutá už dlho vopred, všetci dostatočne nažhavení (celá kapela s priateľkami, manželkami a deťmi). Ja osobne som pochybnosti o vydarenej akcii nemal, jediné čo bolo pre mňa neznámou bol výkon mojej mladšej sestry Veroniky, ktorú som na lyže chcel zobrať prvý krát.


No ale pekne po poriadku. Príchod do Habovky v norme. Cesta bola dosť dlhá a aj kvôli nášmu neskorému odchodu zo Žiliny sme prišli k domu, v ktorom sme mali prebývať až neskoro večer. Nasledovalo samozrejme privítanie s všetkými účastníkmi lyžovačky, večera no a potom pospevovanie pri gitare a fľaške do neskorých nočných hodín, niektorí tiež do skorých ranných (resp. plynulý prechod do nasledujúceho dňa).

Tým, ktorí si šli ľahnúť skôr sa samozrejme vstávalo podstatne ľahšie a ich výkony na svahu sa s tými, ktorí hviezdili noc predtým, nedali porovnávať. Sneh a vidina možno poslednej lyžovačky však lákali až natoľko, že sa lyžovalo aj napriek miernej únave a ťažobe na žalúdku.

Naša úloha bola jasná - naučiť Veroniku lyžovať. Prvá jazda vyzerala ako tak dobre (keďže sme sa spustili na najmiernejšej somárskej lúke akú sme našli) a tak sme si povedali, že nebudeme sušiť dosť mastné lístky vo vreckách a vyjdeme si hneď až na vrch svahu. Tam to už vyzeralo s Veronikou trochu horšie ale po pár pádoch sa už dokázala na lyžiach udržať bez problémov a zlyžovať aj celý svah (preto jej patrí moja veľká pochvala).

Na druhý deň nám dokonca napadlo niekoľko centimetrov nového snehu. Najprv sme sa nazdávali,že sa bude lyžovať azda lepšie v čerstvom "prašane". Avšak sneh bol dosť ťažký a tak boli dve hodiny na svahu viac než dosť (aj kvôli termínu odchody z Habovky).

Ak by som mal výlet známkovať, bola by určite vysoká (za umelecký dojem určite). Pri mojej frekvencii lyžiarskych zážitkov by bolo asi odvážne tvrdiť, že o rok idem zas, ale hádam sa okolnosti zmenia a takýchto lyžovačiek bude už len viac a viac.

Tuesday, March 2, 2010

Valentínka od futbalových fanúšikov

Tieto dve videá podľa všetkého natáčala spoločnosť Puma. Vidieť radikálnejších futbalových fanúšikov ako zborovo spievajú zaľúbené hitovice je fakt zážitok.





Thursday, February 4, 2010

Ako sa robí Avatar

Toto video som dnes našiel na portáli DSL.sk. Je to dokument o technike natáčania veľkofilmu Avatar.
Sám som na tomto filme bol v kine, dokonca som ho videl v 3D. Najviac z celého filmu ma asi oslovila práve tá počítačová animácia a vykreslenie krajiny ako aj mimozemského kmeňa.

Žiaľ v kine hrajú len verziu so slovenským dabingom, ktorý mu asi na kvalite nepridal.


Na faktoch z natáčania ma najviac zaujalo použitie virtuálnej kamery, v ktorej môže režisér vidieť práve natáčanú scénu vo finálnej podobe (aj s animáciami). Pri natáčaní boli použité aj ďalšie pokrokové technológie.

Asi je nakoniec dobré, že je ten Avatar taký tuctový, inak by si nedokázal zarobiť na všetky technológie, ktoré boli pri výrobe použité. Je však jasné, že jeho tvorcovia spravili v tomto smere veľký krok vpred.

Monday, February 1, 2010

Amanita Design

V tomto príspevku by som vás všetkých chcel upozorniť na jednu zaujímavú logickú hru, resp. pár logických hier.

Keď sa povie "logická hra" pre väčšinu ľudí toto slovné spojenie neznie príliš vábne. Len málokomu sa chce vo voľnom čase riešiť zapeklité hlavolamy a neľahké úlohy. V tomto prípade však ide o logickú hru, ktorá k týmto úlohám pristupuje naozaj zaujímavou formou.
Hra Samorost 2

České vývojové štúdio Amanita Design má na konte už niekoľko zaujímavých flashových hier. Prvá hra, s ktorou som sa stretol ja, bola Samorost 2. Všetky tieto hry majú čosi spoločné - veľmi dobré grafické prevedenie a zaujímavý design. V neposlednom rade treba spomenúť aj nápaditosť a zaujímavé námety týchto flashových hier.
Hra Machinarium

Úlohy počas hry sú postupne ťažšie, väčšinou hráč nemá k dispozícii žiadnu nápovedu a len klikaním na rôzne predmety postupne príde na to, čo vlastne môže v danej situácii hlavný hrdina hry spraviť. 

Ak chcete niektorú z týchto hier vyskúšať môžete tak spraviť napríklad priamo na stránke vyvojového štúdia Amanita Design.

Monday, January 4, 2010

Panorámy Slovenska

S vynikajúcim projektom prišiel posledne portál SME.sk, ktorý umožňuje návštevníkom stránky http://panoramy.sme.sk/ prezrieť si tie najkrajšie panoramatické fotky zo Slovenska. 

Fotky síce nenahradia pohľad na krásnu scenériu naživo, môžu vám však pomôcť napríklad pri plánovaní najbližšieho výletu po Slovensku.