Pages

Sunday, September 30, 2007

športu zdar

Včera som si kúpil nový bicykel. Krásny, strieborno-oranžový s čiernou odpruženou vidlou. Keďže som včera kvôli prechladnutiu radšej nechcel riskovať vybrali sme sa aj sa kamarátom Marošom do hôr dnes. Myslel som, že môj tréning mi na takú jazdu stačiť bude ... no mýlil som sa.
S bicyklom som začal tento rok dosť neskoro, najmä preto, že som donedávna žiadny nemal. A tak si moje nohy dosť odvikli na krúžive pohyby a námahu.
Až keď sme sa po polhodine štverali na Lietavský hrad pochopil som na čo je dobré mať pár kilometrov najazdené.
Treba už len dodať, že na budúci rok sa idem pripravovať poctivejšie a potiť krv už nebudem ja, ale Maroš.

Wednesday, September 26, 2007

menšie info

Rád by som, i keď možno dosť oneskorene, poukázal na malé rádio v pravom stĺpci môjho blogu. Je to moj playlist na stanici last.fm. ---------------->
Keďže nie každého zaujme rovnaká hudba ako mňa, odporúčam stránku rádia last.fm, kde si možete po zaregistrovaní vytvoriť svoj vlastný playlist. Dá sa tam ponachádzať naozaj všeličo.
Dúfam že vás táto informácia obohatila. ;)

Tuesday, September 25, 2007

a navyse ...

Som bol aj na výlete s mojou ex spoluziackou ZUZKOU GREŠOVOU. Sám ešte stále nerozumiem ako sa nám dvom podarilo dohodnúť sa v priebehu polhodiny.
Medvede sa neukázali a tak sme mali voľnú cestu Jánošíkovým chodníkom. Po približne 3 hodinovom výlete sme sa radšej rozhodli pre kratšiu variantu trasy, pretože sme nemali lavínový vyhľadávač a "doupě" zbojníkov sa nám nájsť nepodarilo.
Ešte treba nevtieravo pripomenúť že je to super baba (bábä:)(smiech) a že výlet s ňou bol asi najlepšie z mojich doterajších rozhodnutí.


Mimochodom Zuzka ... medvede dokážu utekať dole kopcom rovnako ako po rovine ;)

túra za túrou

Nevyužiť minulotýždňové počasie, ktoré malo na svedomí "babie leto" by bol podľa mňa zaisto hriech. Žiadny hriech sa nekonal.
"Za desať štyri sa stretneme na Rudnayovej!", znela dohoda. Čas ma síce trošku prekvapil, ale pred sebou sme mali ešte dvojhodinovú cestu vlakom preto som sa radšej nepriečil. Keď som však rano vyskočil z postele o 4:15 SEČ, moje sny o výlete sa začali veľmi rýchlo rozplívať. Bola nám však asi súdené niekam ísť ... vlak mal totiž meškanie 90 minút.
O ôsmej sme už nasadali na ozubnicovú železnicu v Tatranskej Štrbe. (tí chápavejší už tušia kam sme mali namierené:)
Krásne počasie nás ihneď ťahalo do hôr. Za pár minút sme už šľapali cez hustý les nad Štrbským plesom. Pri veľkom šedom kameni sme zabočili doľava a za starou kosodrevinou doprava. Všetci isto vedia, že sme šli na Rysy. Po prvej hodinke sme sa už pozerali nahor otvorenou Mengusovskou dolinou. (fotka)
Pri Chate pod Rysmi sme takmer neverili vlastným očiam. Pochopili sme, že sme neboli jediní s nápadom ísť na Rysy práve v tento ďeň.
Na samotných Rysoch sme sa nezdržali príliš dlho, niežeby sa nám tam nepáčilo, len si tam už nebolo kde sadnúť (samý človek). Tak sme len zakrútili hlavami nad prekrásnym výhľadom a nad českými turistami štverajúcimi sa na vrchol krížom krážom (každopádne nie po chodníku).
Zbehli sme teda späť na Chatu pod Rysmi, kde sme spapali vynikajúcu kapustovú polievku. Po hodnike vylehovania na slnku sme sa pomaly vybrali dole. Čo najrýchlejšie sme popredbehovali motajúcich sa turistov a miernym poklusom sme sa približovali k Štrbskému plesu.
Kvôli pivu sme síce zmeškali spoj do Štrby, smútok nám však zahnalo ďalšie. :) O osmej sme už sedeli vo vlaku do Žiliny. Vynikajúce sme si pospali, stanicu sme nezmeškali ešte aj autobus MHD išiel takmer okamžite po našok prichode. Čo dodať? Asi len že pri najbližšej príležitosti ideme znovu (samozrejme niekde inde).

Sunday, September 16, 2007

dalšia hra


Možno to teraz už vypadá trošku závislácky, ale predsa len ... natrafil som na veľmi zaujímavú "stick game", v ktorej je vašou hlavnou úlohou podporovat vaše vojsko panáčikov pomocou luku a šípov.
Hra je samozrejme čím ďalej tým zložitejšia, neprijateľské vojsko rýchlejšie a početnejšie, vaše naopak dosť slabé. ale dá sa to a je to celkom zábavné.
Veľmi dobrá hra na vyplnenie dlhej chvíle. keby mal niekto zaujem, može si ju skúsit tu.

Thursday, September 13, 2007

kino

"Těšili se, že bude veselo, když zazněl gong a ve sále se setmělo ...." aj v našom prípade to minulú sobotu vypadalo asi takto, keď sme sa s kamarátmi vybrali do kina na "ROMING". S ľútosťou však musím priznať, že kino už nie je čo bývalo. Útulná atmosféra sa vytratila, aj tie chyby na kvalite premietania a zvuku sú akési viditeľnejšie.
Film dobrý, avšak zážitok takmer žiadny. Už len spominať na časy ked som sa do kina tešil aj dva týždne dopredu :/

Wednesday, September 5, 2007

reklamacia

po dlhom roku a pol sa mi pokazil MP3 prehravac. smutna udalost najma pre mna, pretoze hudbu pocuvam velmi rad a vsade. kedze bol v zarucnej dobre rozhodol som sa vybrat do obchodu a reklamovat ho. uz dopredu som vsak vedel co sa asi bude diat, pretoze rovnaky prehravac reklamoval moj kamarat asi 3 mesiace predomnou.
reklamaciu odo mna prijali a tak som cakal. a cakal. a cakal. po mesiaci a par dnoch, pocas ktorych sa mi nik neozval som sa rozhodol vybrat do obchodu a opytat sa co je vo veci. reklamaciu vybavili vymenou za iny vyrobok. nechcel som ho prijat pretoze bol iny ako ten co som tam doniesol. nielen typom alebo kapacitou, ale aj znackou. tak som si teda pytal spat moje peniaze. zrazu sa to dalo riesit iba so sefom, ktory momentalne nebol na predajni a tak som im nechal moje cislo nech mi teda zavolaju.
po priblizne polhodine mi spat volala pani z obchodu s otazkou co mam za problem. zacala ma balamutit tvrdeniami ze tento vyrobok je lepsi a ze co sa mi na nom nepaci, a ze je lepsi a vacsi a novsi. s drzim tonom v hlase mi nakoniec oznamila ze mi to posle pisomne a potom si pon pridem.
hned na druhy den som zavolal na Slovensku obchodnu inspekciu, nech sa dozviem nieco o svojich pravach. po par praktickych radach som sa opat vybral do daneho obchodu. to bol teda zazitok.
pani sa mi pocas celeho nasho rozhovoru vysmievala do tvare. asi preto lebo som od nej o cca 40 rokov mladsi. po narazkach typu "vy sa tomu asi nerozumiete" alebo "vy ste nejaky husty, sadnite si" konecne prisiel aj veduci. po mojom vysvetleni mi povedal, ze mi ich stanovisko oznamia pisomne.
o desat minut mi zazvonil mobil. pani mi povedala ze si mam prist po peniaze. asi sa zlakli obchodnej inspekcie...
z toho plynie poucenie .... , ze som mal pravdu :) a ze sa netreba dat, ak ju mate. (prispevok je sice nudny, moze pomoct:)