Skip to main content

proste pohoda

minuly vikend som sa uz po druhykrat zucastnil festivalu pohoda. o najkrajsie zazitky sa teda podelim aj s vami.
ako to vsetko prebiehalo? na zaciatku sme si uz pocas cesty stanovili presne pravidla, ako napriklad :"do not talk with french girl on the back seat..." a podobne. hned po prichode na trencianske letisko sme sa co najrychlejsie zorientovali v programe festivalu a coskoro sme uz skumali areal festivalu z bezprostrednej blizkosti.
no a nieco k programu. den prvy - piatok: pocas poobedia sme sa zucastnili na lekcii balkanskych tancov (celkom dobre na zahriatie; spolu s dzusom riedenym vodkou:) neskor sme sa isli napapat naspat k nasmu autu a po neuspesnom cakani na nasich kamaratov sme sa vecer vybrali na koncert 'dana bartu' ... , kvoli ktoremu som vlastne na pohodu isiel. no co povedat na jeho vykon, ani sa to neda popisat... treba vidiet. zbytok vecera a noci sme pobehovali medzi stageami a stankami so suvenirmi. pekny zazitok mam aj z koncertu skupiny 'mando diao', na ktorom sme sa z chuti vyskakali.
den druhy sme zacali spankom priblizne do desiatej hodiny rannej. po neskorych ranajkach sme sa isli poobzerat po areali, ci nas nieco nezaujme. nakoniec sme zakotvili na horolezeckej stene, ktoru sme si spolu s kamaratkou minnou takmer uspesne vyskusali (radsej nejdem pisat, kto sa dostal vyssie...).
'gipsy.cz' - mne az do pohody neznami rapper z ceska ma velmi velmi velmi milo prekvapil a urcite by som ho este minimalne raz chcel vidiet a pocut. no po tom ako slnko zapadlo za obzor sa zacala poriadna zabava - moje plany vratit sa do auta po tricko na polceste zmarili 'the blind boys of alabama'. par slepych chlapikov, ktory ma v priebehu par sekund rozskackali. za ich hudobnicky vykon by sa teda nemusel hanbit nik. hned po ich koncerte sme sa rychlo presunuli k hlavnemu stageu na koncert 'basement jaxx'. po strastipnom predrati sa do centra diania sme si blaznivo odtancovali priblizne 45 minut uzasne zhraneho a odspievaneho koncertu. pred takymito kapelami skladam klobuk dolu.
ked nam po koncerte 'basement jaxx' oznamil michal kascak ze sa koncert 'airu' konat nebude, smutni sme hladali nahradny program. nasli sme ho v tatrabanka arene na featuringu 'puerto muerto' a 'texas chainsaw masacre'. nedrzalo nas to vsak dlho, hlavne kvoli tym ludskym telam rezanym na kusy... po silnej kave sme sa teda vybrali za hudbou do semtex stanu a neskor do nay tanecneho domu. didzeji nam uz vsak nemali co ponuknut a tak sme sa po priblizne hodinke vratili spat k autu. o stvrtej rano sme sa rozhodli cakat na vychod slnka, ktore na nas tak trochu kaslalo a po cca hodine a pol sme sa nan vykaslali aj my:).
navrat domov bol hladky a rychli (z nasho hyundaiu accent, rok vyroby 96, objem 1,4 som na dialnici vytiahol az 160 km/h:)

Comments

Anonymous said…
Som rad ze takato zabava este existuje aj ked na moj vkus tam bolo toho roku malo blata...
Ale normalne Ti zacinam zavidiet ani nie ten festival ako tu pohdu aku si si dokazal vytvorit...
Ja by som sa asi sprasil.
Vlastne asi by zalezalo od spolocnosti, teda od tej v ktorej by som sa nachadzal, ako by som vypadal. Ty si vypadal dobre takze urcite v tom maju velku ulohu ludia s ktorimi si tam bol. Takze este raz trochu Ti zavidim.

Popular posts from this blog

Fujarový workshop

Po prudkom začiatku týždňa som sa až dnes dostal k písaniu príspevku o mojom predchádzajúcom víkende. Ten bol zvláštny najmä tým, že sme ako kapela boli súčasťou fujarového workshopu v Zázrivej. Ako sme sa k takejto akcii vôbec dostali? Nuž poznáme sa so správnymi ľuďmi. Teda s fujarášmi, ktorí toto podujatie organizujú už po druhý raz. Aj kvôli tomu, že ich poznáme, a že sú to fajn ľudia sme sa rozhodli im s touto akciou trochu pomôcť. Sami sme vlastne nevedeli, čo presne sa od nás ako kapely bude očakávať. Nakoniec to však dopadlo všetko takmer ideálne. Ráno sme zavítali do dedinky Zázrivá a hneď po vystúpení z auta nás na Jánošíkovom dvore vítali z každej strany zvuky cvičiacich fujarášov. Na workshope sa zúčastnilo približne 10 ľudí, ktorý sa buď chcú naučiť na fujare hrať alebo ich vyrábať. Dvor bol však plný okoloidúcich, ktorí sa prišli pozrieť na toto zaujímavé podujatie. Z našej strane išlo najmä o zvučenie a sprievod majstrov fujarášov Jara Slobodu a Dušana Holíka....

Jesenné Tatry 2011

O tom, že jeseň v horách - a to dokonca v slovenských najvyšších horách - nemusí byť len sychravá, upršaná a šedivá sme sa presvedčili počas uplynulého víkendu spolu so Zuzkou, mojimi kolegami a kamarátmi. Výhľad na všetky svetové strany, boľavé nohy a opálené tváre sú toho dôkazom. Väčšina z nás už skúsenosti s Tatrami mala, avšak aj tak sme to s túrami nechceli príliš prehnať (v pondelok predsa len treba ísť opäť do práce). Ako jedného z najlepších kandidátov na túru sme vybrali tatranskú klasiku - Rysy Rysy Ubytovanie na Štrbskom plese nám zabezpečilo pohodlný ranný začiatok túry, nakoľko sme na izbu prišli už v piatok večer. V sobotu okolo osmej sme už šľapali po ceste na Popradské pleso. Túto cestu pozná snáď každý, kto podnikal nejakú tú túru do Tatier. Ako každá túra na Rysy aj táto bola vďaka nádhernému počasiu masovou akciou. Húfy ľudí sa hrnuli strminou na Chatu pod Rysmi, o vrchole ani nehovorím. V momente keď sme dorazili na vrchol to na ňom vyzera skôr ako na bidle, na ...