Skip to main content

túra za túrou

Nevyužiť minulotýždňové počasie, ktoré malo na svedomí "babie leto" by bol podľa mňa zaisto hriech. Žiadny hriech sa nekonal.
"Za desať štyri sa stretneme na Rudnayovej!", znela dohoda. Čas ma síce trošku prekvapil, ale pred sebou sme mali ešte dvojhodinovú cestu vlakom preto som sa radšej nepriečil. Keď som však rano vyskočil z postele o 4:15 SEČ, moje sny o výlete sa začali veľmi rýchlo rozplívať. Bola nám však asi súdené niekam ísť ... vlak mal totiž meškanie 90 minút.
O ôsmej sme už nasadali na ozubnicovú železnicu v Tatranskej Štrbe. (tí chápavejší už tušia kam sme mali namierené:)
Krásne počasie nás ihneď ťahalo do hôr. Za pár minút sme už šľapali cez hustý les nad Štrbským plesom. Pri veľkom šedom kameni sme zabočili doľava a za starou kosodrevinou doprava. Všetci isto vedia, že sme šli na Rysy. Po prvej hodinke sme sa už pozerali nahor otvorenou Mengusovskou dolinou. (fotka)
Pri Chate pod Rysmi sme takmer neverili vlastným očiam. Pochopili sme, že sme neboli jediní s nápadom ísť na Rysy práve v tento ďeň.
Na samotných Rysoch sme sa nezdržali príliš dlho, niežeby sa nám tam nepáčilo, len si tam už nebolo kde sadnúť (samý človek). Tak sme len zakrútili hlavami nad prekrásnym výhľadom a nad českými turistami štverajúcimi sa na vrchol krížom krážom (každopádne nie po chodníku).
Zbehli sme teda späť na Chatu pod Rysmi, kde sme spapali vynikajúcu kapustovú polievku. Po hodnike vylehovania na slnku sme sa pomaly vybrali dole. Čo najrýchlejšie sme popredbehovali motajúcich sa turistov a miernym poklusom sme sa približovali k Štrbskému plesu.
Kvôli pivu sme síce zmeškali spoj do Štrby, smútok nám však zahnalo ďalšie. :) O osmej sme už sedeli vo vlaku do Žiliny. Vynikajúce sme si pospali, stanicu sme nezmeškali ešte aj autobus MHD išiel takmer okamžite po našok prichode. Čo dodať? Asi len že pri najbližšej príležitosti ideme znovu (samozrejme niekde inde).

Comments

Popular posts from this blog

proste pohoda

minuly vikend som sa uz po druhykrat zucastnil festivalu pohoda. o najkrajsie zazitky sa teda podelim aj s vami. ako to vsetko prebiehalo? na zaciatku sme si uz pocas cesty stanovili presne pravidla, ako napriklad :"do not talk with french girl on the back seat..." a podobne. hned po prichode na trencianske letisko sme sa co najrychlejsie zorientovali v programe festivalu a coskoro sme uz skumali areal festivalu z bezprostrednej blizkosti. no a nieco k programu. den prvy - piatok: pocas poobedia sme sa zucastnili na lekcii balkanskych tancov (celkom dobre na zahriatie; spolu s dzusom riedenym vodkou:) neskor sme sa isli napapat naspat k nasmu autu a po neuspesnom cakani na nasich kamaratov sme sa vecer vybrali na koncert 'dana bartu' ... , kvoli ktoremu som vlastne na pohodu isiel. no co povedat na jeho vykon, ani sa to neda popisat... treba vidiet. zbytok vecera a noci sme pobehovali medzi stageami a stankami so suvenirmi. pekny zazitok mam aj z koncertu ...

Fujarový workshop

Po prudkom začiatku týždňa som sa až dnes dostal k písaniu príspevku o mojom predchádzajúcom víkende. Ten bol zvláštny najmä tým, že sme ako kapela boli súčasťou fujarového workshopu v Zázrivej. Ako sme sa k takejto akcii vôbec dostali? Nuž poznáme sa so správnymi ľuďmi. Teda s fujarášmi, ktorí toto podujatie organizujú už po druhý raz. Aj kvôli tomu, že ich poznáme, a že sú to fajn ľudia sme sa rozhodli im s touto akciou trochu pomôcť. Sami sme vlastne nevedeli, čo presne sa od nás ako kapely bude očakávať. Nakoniec to však dopadlo všetko takmer ideálne. Ráno sme zavítali do dedinky Zázrivá a hneď po vystúpení z auta nás na Jánošíkovom dvore vítali z každej strany zvuky cvičiacich fujarášov. Na workshope sa zúčastnilo približne 10 ľudí, ktorý sa buď chcú naučiť na fujare hrať alebo ich vyrábať. Dvor bol však plný okoloidúcich, ktorí sa prišli pozrieť na toto zaujímavé podujatie. Z našej strane išlo najmä o zvučenie a sprievod majstrov fujarášov Jara Slobodu a Dušana Holíka....

Jesenné Tatry 2011

O tom, že jeseň v horách - a to dokonca v slovenských najvyšších horách - nemusí byť len sychravá, upršaná a šedivá sme sa presvedčili počas uplynulého víkendu spolu so Zuzkou, mojimi kolegami a kamarátmi. Výhľad na všetky svetové strany, boľavé nohy a opálené tváre sú toho dôkazom. Väčšina z nás už skúsenosti s Tatrami mala, avšak aj tak sme to s túrami nechceli príliš prehnať (v pondelok predsa len treba ísť opäť do práce). Ako jedného z najlepších kandidátov na túru sme vybrali tatranskú klasiku - Rysy Rysy Ubytovanie na Štrbskom plese nám zabezpečilo pohodlný ranný začiatok túry, nakoľko sme na izbu prišli už v piatok večer. V sobotu okolo osmej sme už šľapali po ceste na Popradské pleso. Túto cestu pozná snáď každý, kto podnikal nejakú tú túru do Tatier. Ako každá túra na Rysy aj táto bola vďaka nádhernému počasiu masovou akciou. Húfy ľudí sa hrnuli strminou na Chatu pod Rysmi, o vrchole ani nehovorím. V momente keď sme dorazili na vrchol to na ňom vyzera skôr ako na bidle, na ...