Skip to main content

túra za túrou

Nevyužiť minulotýždňové počasie, ktoré malo na svedomí "babie leto" by bol podľa mňa zaisto hriech. Žiadny hriech sa nekonal.
"Za desať štyri sa stretneme na Rudnayovej!", znela dohoda. Čas ma síce trošku prekvapil, ale pred sebou sme mali ešte dvojhodinovú cestu vlakom preto som sa radšej nepriečil. Keď som však rano vyskočil z postele o 4:15 SEČ, moje sny o výlete sa začali veľmi rýchlo rozplívať. Bola nám však asi súdené niekam ísť ... vlak mal totiž meškanie 90 minút.
O ôsmej sme už nasadali na ozubnicovú železnicu v Tatranskej Štrbe. (tí chápavejší už tušia kam sme mali namierené:)
Krásne počasie nás ihneď ťahalo do hôr. Za pár minút sme už šľapali cez hustý les nad Štrbským plesom. Pri veľkom šedom kameni sme zabočili doľava a za starou kosodrevinou doprava. Všetci isto vedia, že sme šli na Rysy. Po prvej hodinke sme sa už pozerali nahor otvorenou Mengusovskou dolinou. (fotka)
Pri Chate pod Rysmi sme takmer neverili vlastným očiam. Pochopili sme, že sme neboli jediní s nápadom ísť na Rysy práve v tento ďeň.
Na samotných Rysoch sme sa nezdržali príliš dlho, niežeby sa nám tam nepáčilo, len si tam už nebolo kde sadnúť (samý človek). Tak sme len zakrútili hlavami nad prekrásnym výhľadom a nad českými turistami štverajúcimi sa na vrchol krížom krážom (každopádne nie po chodníku).
Zbehli sme teda späť na Chatu pod Rysmi, kde sme spapali vynikajúcu kapustovú polievku. Po hodnike vylehovania na slnku sme sa pomaly vybrali dole. Čo najrýchlejšie sme popredbehovali motajúcich sa turistov a miernym poklusom sme sa približovali k Štrbskému plesu.
Kvôli pivu sme síce zmeškali spoj do Štrby, smútok nám však zahnalo ďalšie. :) O osmej sme už sedeli vo vlaku do Žiliny. Vynikajúce sme si pospali, stanicu sme nezmeškali ešte aj autobus MHD išiel takmer okamžite po našok prichode. Čo dodať? Asi len že pri najbližšej príležitosti ideme znovu (samozrejme niekde inde).

Comments

Popular posts from this blog

Servant (Design Pattern) in Java - example

The servant design pattern - or better idiom is used to provide the functionality (methods) to some group of objects. This functionality is common for all these object and therefor should not be repeated in every of these classes. The object, which should be served is passed to the method of servant as a parameter. All the served objects should implement common interface - in this particular example IMovable interface. Also the type of argument passed to the servand method is of type IMovable . The servant in this example is used to move objects from one position to another. In real life application these methods should change the position of object in small steps so that the final change would look like smooth movement (animation). In my servant method, only some message are printed instead for demonstration. IMovable interface: package com.shimon.servant; import java.awt.Point; /** * Movable interface * @author shimon * */ public interface IMovable { public void setPos

Java Crate (design pattern/idiom) example

Another example, based on example explained in the book "Navrhove vzory" (Design patterns) from Rudolf Pecionvsky . I have re-made this example just to somehow get more familiar with this design pattern (or better idiom). The "crate" is used to store the set/list of object in one place, so that the moving (passing) these objects is easier. The example from the book is very easy, and helps to understand, how this design pattern could be applied to som very usefull application (e.g. day planner) Code example: package com.sim.crate.common; import java.util.ArrayList; import java.util.List; import java.util.ListIterator; /** * The Day Plan class demonstrates the usage of crate to create simple day plan, with items that do not collide. * @author shimon * */ public class DayPlan { private final List actions = new ArrayList (); /** * Tries to add an item to the day plan with entered start, end time and duration. Returns true, if * the try was successf

Hrebeňovka Nízkych Tatier za 4 dni

Nízke Tatry som ešte do nášho presunu do Žiliny a následneho sťahovania do Brna poznal z našich pohorí asi najlepšie. V dobe keď som ešte žil v Brezne ma myšlienka hrebeňovky príliš nenadchýnala, predsa len som to mal všetko za domom (takže tam môžem ísť kedykoľvek :). Ako to už ale väčšinou býva, človek si uvedomí čo mal, až keď to stratí - našťastie to nebola v tomto prípade žiadna tragická (či trvalá) strata, a tak sme sa spolu s Lukášom a Maťom rozhodli využiť tohoročné nádherné letné počasie na prechod z Telgártu na Donovaly po červenej značke a teda po hrebeni. Kto nechce čítať ďalej a chce si pozrieť len fotky, nech pokračuje tu .   Vstávanie, cestovanie a ostrý štart Jednou z koplikovanejších otázok, bola práve otázka presunu zo Žiliny na Telgárt. Túru je potrebné začať čím skôr a preto do úvahy prichádzali len asi 2 spoje z Banskej Bystrici s prestupom v Brezne. Každopádne to pre nás znamenalo nastaviť si budík na 3:15, aby bolo reálne stihnúť autobus o pol šie