Skip to main content

Elá elá, é é é

Možno už nadpis pripomenul niekomu z vás známu to pesničku od momentálnej super hviezdy Rihany. V tomto prispevku však nejde až tak o jej spev, ale skôr o videoklip k tejto pesničke.

Aj keď táto pesnička rotuje v rádiách už hodnú chvíľu a mám je pravdupovediac po krk, klip k nej som si pozrel aj dnes (televízne hitparády totiž príliš nemusím). A aj to len kvôli tomu aby som ho mohol porovnať s iným klipom od skupiny Vanilla sky.

Nuž, musím povedať, že niektoré časti ma milo prekvapily. Tvorcovia použili celkom zaujímavé efekty a keby som to pesničku nepočul miliónkrát pred tým asi by sa mi aj páčila. No veď posúďte...


Takisto som sem umiestnil aj klip od Vanilla sky, na ktorom sa asi väčšina z vás s chuťou zasmeje. :)



Comments

Anonymous said…
No nakoľko som odchovanec Iron Maiden tak Rihana mi je od prírody blízka...
Ale nie mám taký pocit, že vo mne tieto rádia zabíjajú chuť počúvať takúto hudbu. Napriklad. Nebudeš mi veriť ale podarilo sa mi tuto skladbu počuť celu možno prvý krát v živote teraz na youtube a keby som mal povedať svoje prve pocity tak by smo povedal, že milé dievčatko, ktoré sa asi trošku priskoro hrá na dospelú, ale pekne spieva a tá pesnička sa mi taktiež páčila aj ten video klip bol dobrý... No keď to denne počuješ dasať krát tak to je samosebou že Ťa omrzí. A možno by mali začať počúvať ľudia celé albumy. Viac by pochopili čo ten hudobník chcel povedať a akú náladu mal to sa určite v aute z jednej pesničky zistiť nedá.
Anonymous said…
No inač smiešna mi príde skôr cele Vanilla Sky a nie ich parodia...
Lebo v podstate nespravili nič. Iba sa smeju z niekoho. Ani ako cover to nieje bohviečo. No plusovy bod pre kakaovu krásku.!

Popular posts from this blog

proste pohoda

minuly vikend som sa uz po druhykrat zucastnil festivalu pohoda. o najkrajsie zazitky sa teda podelim aj s vami. ako to vsetko prebiehalo? na zaciatku sme si uz pocas cesty stanovili presne pravidla, ako napriklad :"do not talk with french girl on the back seat..." a podobne. hned po prichode na trencianske letisko sme sa co najrychlejsie zorientovali v programe festivalu a coskoro sme uz skumali areal festivalu z bezprostrednej blizkosti. no a nieco k programu. den prvy - piatok: pocas poobedia sme sa zucastnili na lekcii balkanskych tancov (celkom dobre na zahriatie; spolu s dzusom riedenym vodkou:) neskor sme sa isli napapat naspat k nasmu autu a po neuspesnom cakani na nasich kamaratov sme sa vecer vybrali na koncert 'dana bartu' ... , kvoli ktoremu som vlastne na pohodu isiel. no co povedat na jeho vykon, ani sa to neda popisat... treba vidiet. zbytok vecera a noci sme pobehovali medzi stageami a stankami so suvenirmi. pekny zazitok mam aj z koncertu ...

Fujarový workshop

Po prudkom začiatku týždňa som sa až dnes dostal k písaniu príspevku o mojom predchádzajúcom víkende. Ten bol zvláštny najmä tým, že sme ako kapela boli súčasťou fujarového workshopu v Zázrivej. Ako sme sa k takejto akcii vôbec dostali? Nuž poznáme sa so správnymi ľuďmi. Teda s fujarášmi, ktorí toto podujatie organizujú už po druhý raz. Aj kvôli tomu, že ich poznáme, a že sú to fajn ľudia sme sa rozhodli im s touto akciou trochu pomôcť. Sami sme vlastne nevedeli, čo presne sa od nás ako kapely bude očakávať. Nakoniec to však dopadlo všetko takmer ideálne. Ráno sme zavítali do dedinky Zázrivá a hneď po vystúpení z auta nás na Jánošíkovom dvore vítali z každej strany zvuky cvičiacich fujarášov. Na workshope sa zúčastnilo približne 10 ľudí, ktorý sa buď chcú naučiť na fujare hrať alebo ich vyrábať. Dvor bol však plný okoloidúcich, ktorí sa prišli pozrieť na toto zaujímavé podujatie. Z našej strane išlo najmä o zvučenie a sprievod majstrov fujarášov Jara Slobodu a Dušana Holíka....

Jesenné Tatry 2011

O tom, že jeseň v horách - a to dokonca v slovenských najvyšších horách - nemusí byť len sychravá, upršaná a šedivá sme sa presvedčili počas uplynulého víkendu spolu so Zuzkou, mojimi kolegami a kamarátmi. Výhľad na všetky svetové strany, boľavé nohy a opálené tváre sú toho dôkazom. Väčšina z nás už skúsenosti s Tatrami mala, avšak aj tak sme to s túrami nechceli príliš prehnať (v pondelok predsa len treba ísť opäť do práce). Ako jedného z najlepších kandidátov na túru sme vybrali tatranskú klasiku - Rysy Rysy Ubytovanie na Štrbskom plese nám zabezpečilo pohodlný ranný začiatok túry, nakoľko sme na izbu prišli už v piatok večer. V sobotu okolo osmej sme už šľapali po ceste na Popradské pleso. Túto cestu pozná snáď každý, kto podnikal nejakú tú túru do Tatier. Ako každá túra na Rysy aj táto bola vďaka nádhernému počasiu masovou akciou. Húfy ľudí sa hrnuli strminou na Chatu pod Rysmi, o vrchole ani nehovorím. V momente keď sme dorazili na vrchol to na ňom vyzera skôr ako na bidle, na ...