Skip to main content

Last month

Že čo som robil tak dlho , že som nič nenapísal? Celý tento mesiac som mal tak trocha rozbehaný. Zhluk vecí čo bolo treba spraviť bol trochu väčší ako obyčajne. No poďme pekne poporiadku.

Jedna z najmilších mojich povinností bola venovať sa mojej priateľke Zuzke. Snažil som s ňou byť vždy, keď som nemusel byť v práci či v škole.

S kapelou, v ktorej hrám sme sa prednedávnom rozhodli začať konečne nahrávať druhé CD. Samozrejme bicie sa nahrávajú ako prvé, takže som bol dva dni v štúdiu + cvičenie pred štúdiom mi taktiež zabralo dosť voľného času. Toto bola taktiež jedna z príjemnejších povinností. A môžem povedať, že zvládnutá bola v celku dobre.

Naši sa prednedávnom presťahovali ku Bratislave, takže moje cesty smerujú aj tým smerom. Vo vlaku zatiaľ internet nie je, čo je dosť veľká škoda keďže námetov na písanie počas cesty bolo dosť. (napr. ujo s holubom v kupé)

V škole mi najviac času zaberá predmet "Elektronické systémy" s doc. Jamrichom. Predmet veľmi prínosný, ale niektoré zadania sú teda dosť nepríjemné - treba nad nimi totiž rozmýšľal.(kto to kedy videl?) Zároveň pracujem na mojej bakalárskej práci (tester káblových zväzkov) S Milanovou pomocou to celkom ide :)

V práci sa stále učím čosi nové. Ani neviem kde sa mi to všetko do tej hlavy zmestí. Len aby to za chvíľu nezačalo vytláčať vedomosti, ktoré tam už sú.

A minulý týždeň som bol na zápase hokejov extraligy Žilina-Skalica. No veľmi zaujímavý zážitok - hokej naživo. Asi budem chodiť častejšie. Dokonca som videl aj Žiga ... (no nekúp to ?!)

A ešte som sa s kamarátom Michalom sťahoval na nový privát. Ešte nám chýba nejaká skriňa a stolík a bude to ideálne bývanie.

Toť môj uplynulý mesiac. Pokúsim sa písať trochu častejšie. Samozrejme keď bude o čom

Comments

Popular posts from this blog

proste pohoda

minuly vikend som sa uz po druhykrat zucastnil festivalu pohoda. o najkrajsie zazitky sa teda podelim aj s vami. ako to vsetko prebiehalo? na zaciatku sme si uz pocas cesty stanovili presne pravidla, ako napriklad :"do not talk with french girl on the back seat..." a podobne. hned po prichode na trencianske letisko sme sa co najrychlejsie zorientovali v programe festivalu a coskoro sme uz skumali areal festivalu z bezprostrednej blizkosti. no a nieco k programu. den prvy - piatok: pocas poobedia sme sa zucastnili na lekcii balkanskych tancov (celkom dobre na zahriatie; spolu s dzusom riedenym vodkou:) neskor sme sa isli napapat naspat k nasmu autu a po neuspesnom cakani na nasich kamaratov sme sa vecer vybrali na koncert 'dana bartu' ... , kvoli ktoremu som vlastne na pohodu isiel. no co povedat na jeho vykon, ani sa to neda popisat... treba vidiet. zbytok vecera a noci sme pobehovali medzi stageami a stankami so suvenirmi. pekny zazitok mam aj z koncertu ...

Fujarový workshop

Po prudkom začiatku týždňa som sa až dnes dostal k písaniu príspevku o mojom predchádzajúcom víkende. Ten bol zvláštny najmä tým, že sme ako kapela boli súčasťou fujarového workshopu v Zázrivej. Ako sme sa k takejto akcii vôbec dostali? Nuž poznáme sa so správnymi ľuďmi. Teda s fujarášmi, ktorí toto podujatie organizujú už po druhý raz. Aj kvôli tomu, že ich poznáme, a že sú to fajn ľudia sme sa rozhodli im s touto akciou trochu pomôcť. Sami sme vlastne nevedeli, čo presne sa od nás ako kapely bude očakávať. Nakoniec to však dopadlo všetko takmer ideálne. Ráno sme zavítali do dedinky Zázrivá a hneď po vystúpení z auta nás na Jánošíkovom dvore vítali z každej strany zvuky cvičiacich fujarášov. Na workshope sa zúčastnilo približne 10 ľudí, ktorý sa buď chcú naučiť na fujare hrať alebo ich vyrábať. Dvor bol však plný okoloidúcich, ktorí sa prišli pozrieť na toto zaujímavé podujatie. Z našej strane išlo najmä o zvučenie a sprievod majstrov fujarášov Jara Slobodu a Dušana Holíka....

Jesenné Tatry 2011

O tom, že jeseň v horách - a to dokonca v slovenských najvyšších horách - nemusí byť len sychravá, upršaná a šedivá sme sa presvedčili počas uplynulého víkendu spolu so Zuzkou, mojimi kolegami a kamarátmi. Výhľad na všetky svetové strany, boľavé nohy a opálené tváre sú toho dôkazom. Väčšina z nás už skúsenosti s Tatrami mala, avšak aj tak sme to s túrami nechceli príliš prehnať (v pondelok predsa len treba ísť opäť do práce). Ako jedného z najlepších kandidátov na túru sme vybrali tatranskú klasiku - Rysy Rysy Ubytovanie na Štrbskom plese nám zabezpečilo pohodlný ranný začiatok túry, nakoľko sme na izbu prišli už v piatok večer. V sobotu okolo osmej sme už šľapali po ceste na Popradské pleso. Túto cestu pozná snáď každý, kto podnikal nejakú tú túru do Tatier. Ako každá túra na Rysy aj táto bola vďaka nádhernému počasiu masovou akciou. Húfy ľudí sa hrnuli strminou na Chatu pod Rysmi, o vrchole ani nehovorím. V momente keď sme dorazili na vrchol to na ňom vyzera skôr ako na bidle, na ...