Skip to main content

Moravský kras

S menším oneskorením ale predsa som sa dostal k písaniu ďalšieho príspevku. Minulý víkend som bol po lete opäť v Brne a túto návštevu som aj aktívne využil - na návštevu Moravského krasu.


Bol to všetko Zuzkin nápad a musím povedať, že veľmi dobrý nápad. Pôvodný plán bol dostať sa k priepasti Macocha v Moravskom krase a možno si aj pozrieť jaskyne, ktoré sa v blízkosti priepasti nachádzajú.



 K výprave sa pridal aj môj kamarát Mišo a Zuzkin bratranec Braňo, ktorý nás vzal autom až k priepasti Macocha. 


Na začiatok sme to trochu poplietli, pretože namiesto toho aby sme prišli najprv k jaskyniam a potom si to vyšľapali na vrch priepasti sme prišli rovno k nášmu cieľu (viedla tam krásna asfaltka). Rozhodli sme sa teda zošlapať si pôvodnú trasu opačným smerom a ísť sa pozrieť aj do Punkevní jeskyne (Punkevní preto, lebo ju vytvorila rieka Punkva). 


Poviem vám, tá exkurzia sa vážne oplatí - 40 minút chôdze a 20 minút plavby loďkou po podzemnom toku Punkvy. Jaskyňa má obrovské množstvo kvapľovej výzdoby, dómov a komínov. 

Občas nás trochu rozosmiala monotónnosť s akou bol vedený výklad a hlášky typu: "Kto sa dotkne tejto skaly, do roka sa ožení." alebo "Toto jazierko je síce umelo vybudované, ale aj napriek tomu sa o ňom hovorí, že má kúzelnú moc."

Po 40 minútach chôdze sa ocitnete až na dne priepasti Macocha. Práve tu sme ocenili našu počiatočnú chybu, že sme videli Macochu najskôr zhora. Takto sme mali aspoň predstavu, kde a ako hlboko sa vlastne nachádzame.


Výklad sprievodcu pri plavbe loďou pripomínal naprogramovaného robota - len tak medzi rečou a bez zmeny intonácie nám oznámil, že sa niekde ponoríme, a že sám ešte nevie kde. Plavbu trochu rozveseľovali len traja pripití páni v prednom rade. 

Po dokončení exkurzie v Punkevní jeskyni sme sa ešte rozhodli pre exkurziu va Kateřinskej jesnyni. Táto je síce oveľa menšia ako tá Punkevní, ale hovorí sa o nej, že je najkrajšia. Aspoň takto nám to povedala sprievodkyňa. Nuž, nebolo v nej toho veľa, na čo sa dalo pozrieť a názvy siení dokonca aj objektov sa dosť opakovali, takisto aj hlášky sprievodkyne. Asi v nás Punkevní jeskyne zanechala príliš hlboký dojem.


Všetkým takýto výlet vrelo odporúčam. Ide skôr o taký poznávací výlet ako náročnú túru. Aj keď treba povedať, že poldňové chodenie z jaskyne do jaskyne dá tiež dosť zabrať. 


Comments

Popular posts from this blog

proste pohoda

minuly vikend som sa uz po druhykrat zucastnil festivalu pohoda. o najkrajsie zazitky sa teda podelim aj s vami. ako to vsetko prebiehalo? na zaciatku sme si uz pocas cesty stanovili presne pravidla, ako napriklad :"do not talk with french girl on the back seat..." a podobne. hned po prichode na trencianske letisko sme sa co najrychlejsie zorientovali v programe festivalu a coskoro sme uz skumali areal festivalu z bezprostrednej blizkosti. no a nieco k programu. den prvy - piatok: pocas poobedia sme sa zucastnili na lekcii balkanskych tancov (celkom dobre na zahriatie; spolu s dzusom riedenym vodkou:) neskor sme sa isli napapat naspat k nasmu autu a po neuspesnom cakani na nasich kamaratov sme sa vecer vybrali na koncert 'dana bartu' ... , kvoli ktoremu som vlastne na pohodu isiel. no co povedat na jeho vykon, ani sa to neda popisat... treba vidiet. zbytok vecera a noci sme pobehovali medzi stageami a stankami so suvenirmi. pekny zazitok mam aj z koncertu ...

Fujarový workshop

Po prudkom začiatku týždňa som sa až dnes dostal k písaniu príspevku o mojom predchádzajúcom víkende. Ten bol zvláštny najmä tým, že sme ako kapela boli súčasťou fujarového workshopu v Zázrivej. Ako sme sa k takejto akcii vôbec dostali? Nuž poznáme sa so správnymi ľuďmi. Teda s fujarášmi, ktorí toto podujatie organizujú už po druhý raz. Aj kvôli tomu, že ich poznáme, a že sú to fajn ľudia sme sa rozhodli im s touto akciou trochu pomôcť. Sami sme vlastne nevedeli, čo presne sa od nás ako kapely bude očakávať. Nakoniec to však dopadlo všetko takmer ideálne. Ráno sme zavítali do dedinky Zázrivá a hneď po vystúpení z auta nás na Jánošíkovom dvore vítali z každej strany zvuky cvičiacich fujarášov. Na workshope sa zúčastnilo približne 10 ľudí, ktorý sa buď chcú naučiť na fujare hrať alebo ich vyrábať. Dvor bol však plný okoloidúcich, ktorí sa prišli pozrieť na toto zaujímavé podujatie. Z našej strane išlo najmä o zvučenie a sprievod majstrov fujarášov Jara Slobodu a Dušana Holíka....

Jesenné Tatry 2011

O tom, že jeseň v horách - a to dokonca v slovenských najvyšších horách - nemusí byť len sychravá, upršaná a šedivá sme sa presvedčili počas uplynulého víkendu spolu so Zuzkou, mojimi kolegami a kamarátmi. Výhľad na všetky svetové strany, boľavé nohy a opálené tváre sú toho dôkazom. Väčšina z nás už skúsenosti s Tatrami mala, avšak aj tak sme to s túrami nechceli príliš prehnať (v pondelok predsa len treba ísť opäť do práce). Ako jedného z najlepších kandidátov na túru sme vybrali tatranskú klasiku - Rysy Rysy Ubytovanie na Štrbskom plese nám zabezpečilo pohodlný ranný začiatok túry, nakoľko sme na izbu prišli už v piatok večer. V sobotu okolo osmej sme už šľapali po ceste na Popradské pleso. Túto cestu pozná snáď každý, kto podnikal nejakú tú túru do Tatier. Ako každá túra na Rysy aj táto bola vďaka nádhernému počasiu masovou akciou. Húfy ľudí sa hrnuli strminou na Chatu pod Rysmi, o vrchole ani nehovorím. V momente keď sme dorazili na vrchol to na ňom vyzera skôr ako na bidle, na ...