Skip to main content

Mariánské údolí

Konečne po dlhom čase nastal víkend s počasím, v ktorom sa vám nechce len sedieť pred telkou. Zhodou okolností sme so Zuzkou už dlhšie plánovali výlet do Mariánskeho údolia pri Brne.

Mariánske údolie je veľmi pekná oblasť ako stvorená na prechádzky, menšie túry či cyklistické výlety. Dostať sa tam dá aj brnenskou MHD - nám cesta trvala približne 20 minút (od Dělnického domu v Žideniciach). V údolí postupne prechádzate popri viacerých  menších priehradách, ktoré plne využívajú miestni rybári.

 Tak takto to vyzerá pri jazierku s názvom "Srdíčko" (kvôli tvaru)

Je možno aj zbytočné a asi aj trochu nudné obšírne tu opisovať všetko, čo sa v údolí nachádza. Preto sem radšej popridávam fotky, ktoré vás najlepšie navnadia a možno aj prinútia ísť sa na toto miesto pozrieť.

Pri prechádzke sme mali tiež možnosť presvedčiť sa o tom, že jar už naplno zaúčinkovala na všetky zvieratá. A to preto, že hneď za prvým plotom výbehu kôz sme mohli sledovať snaženie jedného capa o párenie (jeho partnerka nevyzerala príliš nadšene) a pri poslednom jazere sme ešte vo vode zbadali dve páriace sa ropuchy. Pôžitok to síce nebol, ale do jarnej scenérie to dokonale zapadalo.
Žaby


Mapka:
Labels:

Comments

Unknown said…
Šimon nevrav že to neprišlo aj na Vás a tie fotky tu nezavesíš čo? Tu šeliaké ropuchy nám tu ukazuješ...
May 7, 2010 at 10:30 PM
Post a Comment

Popular posts from this blog

proste pohoda

minuly vikend som sa uz po druhykrat zucastnil festivalu pohoda. o najkrajsie zazitky sa teda podelim aj s vami. ako to vsetko prebiehalo? na zaciatku sme si uz pocas cesty stanovili presne pravidla, ako napriklad :"do not talk with french girl on the back seat..." a podobne. hned po prichode na trencianske letisko sme sa co najrychlejsie zorientovali v programe festivalu a coskoro sme uz skumali areal festivalu z bezprostrednej blizkosti. no a nieco k programu. den prvy - piatok: pocas poobedia sme sa zucastnili na lekcii balkanskych tancov (celkom dobre na zahriatie; spolu s dzusom riedenym vodkou:) neskor sme sa isli napapat naspat k nasmu autu a po neuspesnom cakani na nasich kamaratov sme sa vecer vybrali na koncert 'dana bartu' ... , kvoli ktoremu som vlastne na pohodu isiel. no co povedat na jeho vykon, ani sa to neda popisat... treba vidiet. zbytok vecera a noci sme pobehovali medzi stageami a stankami so suvenirmi. pekny zazitok mam aj z koncertu ...
1 comment
Read more

Fujarový workshop

Po prudkom začiatku týždňa som sa až dnes dostal k písaniu príspevku o mojom predchádzajúcom víkende. Ten bol zvláštny najmä tým, že sme ako kapela boli súčasťou fujarového workshopu v Zázrivej. Ako sme sa k takejto akcii vôbec dostali? Nuž poznáme sa so správnymi ľuďmi. Teda s fujarášmi, ktorí toto podujatie organizujú už po druhý raz. Aj kvôli tomu, že ich poznáme, a že sú to fajn ľudia sme sa rozhodli im s touto akciou trochu pomôcť. Sami sme vlastne nevedeli, čo presne sa od nás ako kapely bude očakávať. Nakoniec to však dopadlo všetko takmer ideálne. Ráno sme zavítali do dedinky Zázrivá a hneď po vystúpení z auta nás na Jánošíkovom dvore vítali z každej strany zvuky cvičiacich fujarášov. Na workshope sa zúčastnilo približne 10 ľudí, ktorý sa buď chcú naučiť na fujare hrať alebo ich vyrábať. Dvor bol však plný okoloidúcich, ktorí sa prišli pozrieť na toto zaujímavé podujatie. Z našej strane išlo najmä o zvučenie a sprievod majstrov fujarášov Jara Slobodu a Dušana Holíka....
1 comment
Read more

Jesenné Tatry 2011

O tom, že jeseň v horách - a to dokonca v slovenských najvyšších horách - nemusí byť len sychravá, upršaná a šedivá sme sa presvedčili počas uplynulého víkendu spolu so Zuzkou, mojimi kolegami a kamarátmi. Výhľad na všetky svetové strany, boľavé nohy a opálené tváre sú toho dôkazom. Väčšina z nás už skúsenosti s Tatrami mala, avšak aj tak sme to s túrami nechceli príliš prehnať (v pondelok predsa len treba ísť opäť do práce). Ako jedného z najlepších kandidátov na túru sme vybrali tatranskú klasiku - Rysy Rysy Ubytovanie na Štrbskom plese nám zabezpečilo pohodlný ranný začiatok túry, nakoľko sme na izbu prišli už v piatok večer. V sobotu okolo osmej sme už šľapali po ceste na Popradské pleso. Túto cestu pozná snáď každý, kto podnikal nejakú tú túru do Tatier. Ako každá túra na Rysy aj táto bola vďaka nádhernému počasiu masovou akciou. Húfy ľudí sa hrnuli strminou na Chatu pod Rysmi, o vrchole ani nehovorím. V momente keď sme dorazili na vrchol to na ňom vyzera skôr ako na bidle, na ...
2 comments
Read more