Skip to main content

Habovka

Vtedy keď väčšina ľudí čakala na príchod jari, my sme sa ešte veselo lyžovali v Spálenej doline. S dosť veľkým oneskorením vám o tom píšem.

Chata bola dohodnutá už dlho vopred, všetci dostatočne nažhavení (celá kapela s priateľkami, manželkami a deťmi). Ja osobne som pochybnosti o vydarenej akcii nemal, jediné čo bolo pre mňa neznámou bol výkon mojej mladšej sestry Veroniky, ktorú som na lyže chcel zobrať prvý krát.


No ale pekne po poriadku. Príchod do Habovky v norme. Cesta bola dosť dlhá a aj kvôli nášmu neskorému odchodu zo Žiliny sme prišli k domu, v ktorom sme mali prebývať až neskoro večer. Nasledovalo samozrejme privítanie s všetkými účastníkmi lyžovačky, večera no a potom pospevovanie pri gitare a fľaške do neskorých nočných hodín, niektorí tiež do skorých ranných (resp. plynulý prechod do nasledujúceho dňa).

Tým, ktorí si šli ľahnúť skôr sa samozrejme vstávalo podstatne ľahšie a ich výkony na svahu sa s tými, ktorí hviezdili noc predtým, nedali porovnávať. Sneh a vidina možno poslednej lyžovačky však lákali až natoľko, že sa lyžovalo aj napriek miernej únave a ťažobe na žalúdku.

Naša úloha bola jasná - naučiť Veroniku lyžovať. Prvá jazda vyzerala ako tak dobre (keďže sme sa spustili na najmiernejšej somárskej lúke akú sme našli) a tak sme si povedali, že nebudeme sušiť dosť mastné lístky vo vreckách a vyjdeme si hneď až na vrch svahu. Tam to už vyzeralo s Veronikou trochu horšie ale po pár pádoch sa už dokázala na lyžiach udržať bez problémov a zlyžovať aj celý svah (preto jej patrí moja veľká pochvala).

Na druhý deň nám dokonca napadlo niekoľko centimetrov nového snehu. Najprv sme sa nazdávali,že sa bude lyžovať azda lepšie v čerstvom "prašane". Avšak sneh bol dosť ťažký a tak boli dve hodiny na svahu viac než dosť (aj kvôli termínu odchody z Habovky).

Ak by som mal výlet známkovať, bola by určite vysoká (za umelecký dojem určite). Pri mojej frekvencii lyžiarskych zážitkov by bolo asi odvážne tvrdiť, že o rok idem zas, ale hádam sa okolnosti zmenia a takýchto lyžovačiek bude už len viac a viac.

Comments

Popular posts from this blog

Servant (Design Pattern) in Java - example

The servant design pattern - or better idiom is used to provide the functionality (methods) to some group of objects. This functionality is common for all these object and therefor should not be repeated in every of these classes. The object, which should be served is passed to the method of servant as a parameter. All the served objects should implement common interface - in this particular example IMovable interface. Also the type of argument passed to the servand method is of type IMovable . The servant in this example is used to move objects from one position to another. In real life application these methods should change the position of object in small steps so that the final change would look like smooth movement (animation). In my servant method, only some message are printed instead for demonstration. IMovable interface: package com.shimon.servant; import java.awt.Point; /** * Movable interface * @author shimon * */ public interface IMovable { public void setPos

Java Crate (design pattern/idiom) example

Another example, based on example explained in the book "Navrhove vzory" (Design patterns) from Rudolf Pecionvsky . I have re-made this example just to somehow get more familiar with this design pattern (or better idiom). The "crate" is used to store the set/list of object in one place, so that the moving (passing) these objects is easier. The example from the book is very easy, and helps to understand, how this design pattern could be applied to som very usefull application (e.g. day planner) Code example: package com.sim.crate.common; import java.util.ArrayList; import java.util.List; import java.util.ListIterator; /** * The Day Plan class demonstrates the usage of crate to create simple day plan, with items that do not collide. * @author shimon * */ public class DayPlan { private final List actions = new ArrayList (); /** * Tries to add an item to the day plan with entered start, end time and duration. Returns true, if * the try was successf

Hrebeňovka Nízkych Tatier za 4 dni

Nízke Tatry som ešte do nášho presunu do Žiliny a následneho sťahovania do Brna poznal z našich pohorí asi najlepšie. V dobe keď som ešte žil v Brezne ma myšlienka hrebeňovky príliš nenadchýnala, predsa len som to mal všetko za domom (takže tam môžem ísť kedykoľvek :). Ako to už ale väčšinou býva, človek si uvedomí čo mal, až keď to stratí - našťastie to nebola v tomto prípade žiadna tragická (či trvalá) strata, a tak sme sa spolu s Lukášom a Maťom rozhodli využiť tohoročné nádherné letné počasie na prechod z Telgártu na Donovaly po červenej značke a teda po hrebeni. Kto nechce čítať ďalej a chce si pozrieť len fotky, nech pokračuje tu .   Vstávanie, cestovanie a ostrý štart Jednou z koplikovanejších otázok, bola práve otázka presunu zo Žiliny na Telgárt. Túru je potrebné začať čím skôr a preto do úvahy prichádzali len asi 2 spoje z Banskej Bystrici s prestupom v Brezne. Každopádne to pre nás znamenalo nastaviť si budík na 3:15, aby bolo reálne stihnúť autobus o pol šie