Skip to main content

Slovinsko 2010




Tento rok sme so Zuzkou poňali našu dovolenku trochu akčnejšie a vybrali sme sa spolu s našimi kamarátmi Maťom a Lukášom do Slovinska. Plán bol stihnúť za týždeň nejaké tie túry v julských Alpách, pozrieť si zaujímavé miesta v Slovinskom krase a potom si zájsť ku pobrežiu a cestou späť sa ešte zastaviť v Ľubľane.

Po dlhej ceste slnečným Maďarskom sme sa dostali do upršaného Slovinska. Už prvé poobedie bolo skúškou odvahy a výdrže. Stavanie stanov v daždi a schovávanie sa v aute nebolo presne podľa našich predstáv, no sedmové karty sa v takýchto chvíľach postarali o zábavu.
Druhý deň sme sa naštastie vybrali preč z kempu Danica v Bohinjskej Bistrici smerom k mestu Bled, kde nás čakalo na naše prekvapenie krásne počasie. Prechádzka úžinou Vintgar nám urobila náladu a po obede pri jazere Bled sme sa ešte prešli na Bledský hrad. Samozrejme po návrate do Bohinjskej Bistrice sa opäť spustil dážď, ktorý ustal až niekedy nad ránom. Čo presnejšie znamenalo ďalších pár partičiek faraóna.
Všetci sme si priali, aby nás ráno prebúdzali teplé lúče slniečka - nestalo sa tak. Aj preto sme sa z kempu Danica v to ráno odubytovali. Naše ďalšie kroky, viedli do dedinky Ribčev Laz, teda k Bohinjskému jazeru a ďalej k vodopádu Savica. Od tohto 78 m vysokého vodopádu sme sa vybrali na túru cez stenu Komarča k siedmim triglavským jazerám. Nanešťastie sme sa dostali iba k prvému - Čiernemu jazeru. Z tade sme sa kvôli dažďu radšej vrátili späť.
Večer sme už strávili v kempe Polovnik v Bovci. Cestou do tohto mestečka sme si spravili menšiu prestavku pri jazere Lago di Predil, pretože nás naša GPSka poslala do Bovca cez talianske Alpy. Nesťažujeme sa však, keďže sme si užili prekrásne výhľady cestou horský priesmyk. Tieto priesmyky boli za Napoleona, 1. aj 2. svetovej vojny dôležitými strategickými bodmi, preto sa tu nachádza množstvo pevností, z ktorých sme my navštívili pevnosť "Trudnjava Kluže".
Hneď po návšteve tejto pevnosti sme mali naplánovaný rafting na Soči. Keďže sme všetci sedeli v rafte prvý krát, vybrali sme si jednu z odporúčaných jázd v miestnom šport centre v Bovci. Na začiatku sa nám zdala rieka trochu strašidelná, avšak po chvíľke pádlovania sme zistili, že so skúseným kormidelníkom to bude "brnkačka", a aj bola - prijali by sme veru aj náročnejšiu trasu. Ale na prvý krát veľmi slušný zážitok.
Po raftingu nám ešte ostal nejaký ten čas na výlet, tak sme sa šli prejsť k 106 m vysokému vodopádu Boka. Výlet sme ale museli opäť prerušiť kvôli búrke.

Ďalší deň sme sa po chladnej noci konečne prebrali do slnečnejšieho rána. Pred nami bola najdlhšia túra na Krnské jazero a potom na vrchol Krn (2245 m n m). Bola to krásna, ale aj naozaj náročná túra, ktorú sme zvládli za 7,5 hodiny. Aj napriek mrakom a Zuzkinmu nariekaniu, že sa bojí bleskov sme vyšli až na Krn. Od Domu Dr. Klementa Juga na Krn sme prekonali za cca 4,5 hodiny prevýšenie približne 1545 m.
Keď však v Bovci začalo aj na ďalší deň pršať, povedali sme si "Čoho je veľa, toho je moc." a rozhodli sme sa presunúť na juh Slovinska. Cestou sme sa ešte zastavili pri krasovom jazere "Divje jezero" (Divoké jazero), ktoré je zároveň prameňom najkratšej slovinskej rieky Jezernica a doteraz nameraná hĺbka tohto "prameňa" je 160 m.
Portorož sa nam príliš nepáčil a keďže Chorvátsko bolo na skok. Usadili sme sa na noc v kempe v dedinke Savudrija. Kúpanie v mori za krásneho počasia zdvihne náladu asi každému. Ani u nás to nebolo inak. Za hodinu nám vyschli veci, ktoré sme mali mokré už tri dni. Čaj už nebol súčasťou nápojového lístka.
Do Slovinska sme ale neprišli na to aby sme nakoniec skončili v Chorvátsku, a tak sme sa po peknom dni a teplej noci vybrali späť do slovinského vnútrozemia. Presnejšie ku mestečku Škocjan.
Mestečko samo o sebe zaujímavé nie je. Zaujímavejšie sú Škocjanské jaskyne (Škocjanske jame). V týchto jaskyniach sa stráca rieka Reka, ktorá takto tečie pod zemou ešte nejakých 50 km a znova vyviera blízko talianskeho Terstu.
Škocjanské jaskyne začínajú dvomi obrovskými priepasťami (Malá a Veľka dolina) a pokračujú Hučiacou jaskyňou a Tichou jaskyňou. Hučí to tam teda poriadne, keďže rieka tečie po celej dĺžke jaskyne. V jaskyni sa fotografovať nesmelo a pri takej tme by to asi ani dobré fotky neboli. Ale tie pohľady na 130 m hlbokú priepasť pod vami a v nej rieku boli naozaj očarujúce. V Škocjane sme sa zdržali asi 4 hodiny, nasledovala ešte zastávka pri Cerknišskom jazere (periodicky sa strácajúce v krasových závrtoch), ktoré nas príliš neočarilo a fotka Predjamského hradu (pekné miesto, ale prehliadok bolo už na ten deň dosť). 
Prenocovali sme podľa plánu v kempe Pivka jama, blízko mesta Postojna. Nasledujúci deň sme mali naplánovaný návrat spolu so zastávkou v Ľubľane. Po meste sme sa prechádzali asi 3 hodiny, čo samozrejme nestačilo na pozretie si všetkého zaujímavého v Ľubľane, avšak na viac nebol čas a ani sily, takže sme si pozreli to, čo vyzdvihoval náš príručný sprievodca a hor sa späť na Slovensko. Celkovo ma Ľubľana nejak extra neočarila, možno keby som mal viac času nájdem si tam to svoje. Chodenie medzi pamiatkami nie je pre mňa asi to pravé.
Cesta späť bola pokojná a celkovo sa nám našťastie počas dovolenky nič zlé neprihodilo, takže som s ňou na 100 % spokojný. Budúci rok to možno zopakujeme podobným spôsobom.

Celý album fotiek zo Slovinska si môžete pozrieť napríklad tu.

Comments

Popular posts from this blog

Servant (Design Pattern) in Java - example

The servant design pattern - or better idiom is used to provide the functionality (methods) to some group of objects. This functionality is common for all these object and therefor should not be repeated in every of these classes. The object, which should be served is passed to the method of servant as a parameter. All the served objects should implement common interface - in this particular example IMovable interface. Also the type of argument passed to the servand method is of type IMovable . The servant in this example is used to move objects from one position to another. In real life application these methods should change the position of object in small steps so that the final change would look like smooth movement (animation). In my servant method, only some message are printed instead for demonstration. IMovable interface: package com.shimon.servant; import java.awt.Point; /** * Movable interface * @author shimon * */ public interface IMovable { public void setPos

Java Crate (design pattern/idiom) example

Another example, based on example explained in the book "Navrhove vzory" (Design patterns) from Rudolf Pecionvsky . I have re-made this example just to somehow get more familiar with this design pattern (or better idiom). The "crate" is used to store the set/list of object in one place, so that the moving (passing) these objects is easier. The example from the book is very easy, and helps to understand, how this design pattern could be applied to som very usefull application (e.g. day planner) Code example: package com.sim.crate.common; import java.util.ArrayList; import java.util.List; import java.util.ListIterator; /** * The Day Plan class demonstrates the usage of crate to create simple day plan, with items that do not collide. * @author shimon * */ public class DayPlan { private final List actions = new ArrayList (); /** * Tries to add an item to the day plan with entered start, end time and duration. Returns true, if * the try was successf

Hrebeňovka Nízkych Tatier za 4 dni

Nízke Tatry som ešte do nášho presunu do Žiliny a následneho sťahovania do Brna poznal z našich pohorí asi najlepšie. V dobe keď som ešte žil v Brezne ma myšlienka hrebeňovky príliš nenadchýnala, predsa len som to mal všetko za domom (takže tam môžem ísť kedykoľvek :). Ako to už ale väčšinou býva, človek si uvedomí čo mal, až keď to stratí - našťastie to nebola v tomto prípade žiadna tragická (či trvalá) strata, a tak sme sa spolu s Lukášom a Maťom rozhodli využiť tohoročné nádherné letné počasie na prechod z Telgártu na Donovaly po červenej značke a teda po hrebeni. Kto nechce čítať ďalej a chce si pozrieť len fotky, nech pokračuje tu .   Vstávanie, cestovanie a ostrý štart Jednou z koplikovanejších otázok, bola práve otázka presunu zo Žiliny na Telgárt. Túru je potrebné začať čím skôr a preto do úvahy prichádzali len asi 2 spoje z Banskej Bystrici s prestupom v Brezne. Každopádne to pre nás znamenalo nastaviť si budík na 3:15, aby bolo reálne stihnúť autobus o pol šie