Skip to main content

Nahrávanie v Tonstudiu Rajchman

S chalanmi z mojej Brnenskej kapely sme sa po pár mesiacoch spoločnej práce odhodlali k nahratiu pár pesničiek v serióznom štúdiu, aby sme mali vytvorený nejaký prezentovateľný materiál. Chcel by som sa tu s vami podeliť o svoje zážitky zo štúdia.
Hlavná nahrávacia miestnosť
S výberom štúdia som nemal viac-menej nič spoločné. Štúdia v okolí Brna príliš nepoznám, takže toto rozhodnutie som nechal na skúsenejších. Rozhodnuté však bolo, že pôjdeme nahrávať do Tonstudia Rajchman (www.tonstudio.cz). Malá prehliadka ich stránky postačí na akú takú predstavu, o aké štúdio vlastne ide. Dojem spraví najmä miestnosť, v ktorej sa nahrávajú 100 členné orchestre, zvuková réžia a na mňa ako bubeníka, oddelená miestosť pre nahrávanie bicích, s výhľadom na celú nahrávaciu sálu.
Výhodou takéhoto štúdia podľa mňa je najmä fakt, že čokoľvek pri nahrávaní potrebujete, je už nachystané, stačí to postaviť (mikrofóny, stojany) pred nástroj. V priebehu ďalších minút už robíte zvukovú skúšku, a po chvíli je nástroj aj nahratý. Takže postupy zabehané, žiadne maturovanie nad zapojením káblov a mixpultov, či zápasenie s nahrávacím softvérom.
Zvuková réžia
Na to o aké veľké a vychytené študio sa jedná, ma veľmi milo prekvapil prístup zvukára, ktorý bol veľmi ústretový a nápomocný. Poradil, keď bolo treba a naopak vypočul nápady a návrhy od nás. Takto si predstavujem profesionálny prístup.
Ja v miestnosti na nahrávanie bicích
Zo všetkého tohto vyplýva, že nahrávanie prebiehalo v celku hladko a rýchlo. Na nahrávanie sme vybrali 3 skladby, aby bolo možné nahrať ich kompletne za jeden víkend. Samozrejme bicie a basa sú nahrané v priebehu pár hodín, avšak s gitarami a spevmi je vždy viac práce, nakoľko sa často krát vrstvia, prípadne vymýšľajú nanovo pri samotnom nahrávaní (ak to na nahrávke proste nesedí).
Richard a Martin a kondenzátorový mikrofón
Aby som to všetko zhrnul - z tohto nahrávania mám silný zážitok, a bol by som rád, ak by sa mi do takéhoto štúdia podarilo ísť nahrávať znova, na dlhší čas.

Comments

Popular posts from this blog

proste pohoda

minuly vikend som sa uz po druhykrat zucastnil festivalu pohoda. o najkrajsie zazitky sa teda podelim aj s vami. ako to vsetko prebiehalo? na zaciatku sme si uz pocas cesty stanovili presne pravidla, ako napriklad :"do not talk with french girl on the back seat..." a podobne. hned po prichode na trencianske letisko sme sa co najrychlejsie zorientovali v programe festivalu a coskoro sme uz skumali areal festivalu z bezprostrednej blizkosti. no a nieco k programu. den prvy - piatok: pocas poobedia sme sa zucastnili na lekcii balkanskych tancov (celkom dobre na zahriatie; spolu s dzusom riedenym vodkou:) neskor sme sa isli napapat naspat k nasmu autu a po neuspesnom cakani na nasich kamaratov sme sa vecer vybrali na koncert 'dana bartu' ... , kvoli ktoremu som vlastne na pohodu isiel. no co povedat na jeho vykon, ani sa to neda popisat... treba vidiet. zbytok vecera a noci sme pobehovali medzi stageami a stankami so suvenirmi. pekny zazitok mam aj z koncertu ...

Fujarový workshop

Po prudkom začiatku týždňa som sa až dnes dostal k písaniu príspevku o mojom predchádzajúcom víkende. Ten bol zvláštny najmä tým, že sme ako kapela boli súčasťou fujarového workshopu v Zázrivej. Ako sme sa k takejto akcii vôbec dostali? Nuž poznáme sa so správnymi ľuďmi. Teda s fujarášmi, ktorí toto podujatie organizujú už po druhý raz. Aj kvôli tomu, že ich poznáme, a že sú to fajn ľudia sme sa rozhodli im s touto akciou trochu pomôcť. Sami sme vlastne nevedeli, čo presne sa od nás ako kapely bude očakávať. Nakoniec to však dopadlo všetko takmer ideálne. Ráno sme zavítali do dedinky Zázrivá a hneď po vystúpení z auta nás na Jánošíkovom dvore vítali z každej strany zvuky cvičiacich fujarášov. Na workshope sa zúčastnilo približne 10 ľudí, ktorý sa buď chcú naučiť na fujare hrať alebo ich vyrábať. Dvor bol však plný okoloidúcich, ktorí sa prišli pozrieť na toto zaujímavé podujatie. Z našej strane išlo najmä o zvučenie a sprievod majstrov fujarášov Jara Slobodu a Dušana Holíka....

Jesenné Tatry 2011

O tom, že jeseň v horách - a to dokonca v slovenských najvyšších horách - nemusí byť len sychravá, upršaná a šedivá sme sa presvedčili počas uplynulého víkendu spolu so Zuzkou, mojimi kolegami a kamarátmi. Výhľad na všetky svetové strany, boľavé nohy a opálené tváre sú toho dôkazom. Väčšina z nás už skúsenosti s Tatrami mala, avšak aj tak sme to s túrami nechceli príliš prehnať (v pondelok predsa len treba ísť opäť do práce). Ako jedného z najlepších kandidátov na túru sme vybrali tatranskú klasiku - Rysy Rysy Ubytovanie na Štrbskom plese nám zabezpečilo pohodlný ranný začiatok túry, nakoľko sme na izbu prišli už v piatok večer. V sobotu okolo osmej sme už šľapali po ceste na Popradské pleso. Túto cestu pozná snáď každý, kto podnikal nejakú tú túru do Tatier. Ako každá túra na Rysy aj táto bola vďaka nádhernému počasiu masovou akciou. Húfy ľudí sa hrnuli strminou na Chatu pod Rysmi, o vrchole ani nehovorím. V momente keď sme dorazili na vrchol to na ňom vyzera skôr ako na bidle, na ...