Skip to main content

Nahrávanie v Tonstudiu Rajchman

S chalanmi z mojej Brnenskej kapely sme sa po pár mesiacoch spoločnej práce odhodlali k nahratiu pár pesničiek v serióznom štúdiu, aby sme mali vytvorený nejaký prezentovateľný materiál. Chcel by som sa tu s vami podeliť o svoje zážitky zo štúdia.
Hlavná nahrávacia miestnosť
S výberom štúdia som nemal viac-menej nič spoločné. Štúdia v okolí Brna príliš nepoznám, takže toto rozhodnutie som nechal na skúsenejších. Rozhodnuté však bolo, že pôjdeme nahrávať do Tonstudia Rajchman (www.tonstudio.cz). Malá prehliadka ich stránky postačí na akú takú predstavu, o aké štúdio vlastne ide. Dojem spraví najmä miestnosť, v ktorej sa nahrávajú 100 členné orchestre, zvuková réžia a na mňa ako bubeníka, oddelená miestosť pre nahrávanie bicích, s výhľadom na celú nahrávaciu sálu.
Výhodou takéhoto štúdia podľa mňa je najmä fakt, že čokoľvek pri nahrávaní potrebujete, je už nachystané, stačí to postaviť (mikrofóny, stojany) pred nástroj. V priebehu ďalších minút už robíte zvukovú skúšku, a po chvíli je nástroj aj nahratý. Takže postupy zabehané, žiadne maturovanie nad zapojením káblov a mixpultov, či zápasenie s nahrávacím softvérom.
Zvuková réžia
Na to o aké veľké a vychytené študio sa jedná, ma veľmi milo prekvapil prístup zvukára, ktorý bol veľmi ústretový a nápomocný. Poradil, keď bolo treba a naopak vypočul nápady a návrhy od nás. Takto si predstavujem profesionálny prístup.
Ja v miestnosti na nahrávanie bicích
Zo všetkého tohto vyplýva, že nahrávanie prebiehalo v celku hladko a rýchlo. Na nahrávanie sme vybrali 3 skladby, aby bolo možné nahrať ich kompletne za jeden víkend. Samozrejme bicie a basa sú nahrané v priebehu pár hodín, avšak s gitarami a spevmi je vždy viac práce, nakoľko sa často krát vrstvia, prípadne vymýšľajú nanovo pri samotnom nahrávaní (ak to na nahrávke proste nesedí).
Richard a Martin a kondenzátorový mikrofón
Aby som to všetko zhrnul - z tohto nahrávania mám silný zážitok, a bol by som rád, ak by sa mi do takéhoto štúdia podarilo ísť nahrávať znova, na dlhší čas.

Comments

Popular posts from this blog

proste pohoda

minuly vikend som sa uz po druhykrat zucastnil festivalu pohoda. o najkrajsie zazitky sa teda podelim aj s vami. ako to vsetko prebiehalo? na zaciatku sme si uz pocas cesty stanovili presne pravidla, ako napriklad :"do not talk with french girl on the back seat..." a podobne. hned po prichode na trencianske letisko sme sa co najrychlejsie zorientovali v programe festivalu a coskoro sme uz skumali areal festivalu z bezprostrednej blizkosti. no a nieco k programu. den prvy - piatok: pocas poobedia sme sa zucastnili na lekcii balkanskych tancov (celkom dobre na zahriatie; spolu s dzusom riedenym vodkou:) neskor sme sa isli napapat naspat k nasmu autu a po neuspesnom cakani na nasich kamaratov sme sa vecer vybrali na koncert 'dana bartu' ... , kvoli ktoremu som vlastne na pohodu isiel. no co povedat na jeho vykon, ani sa to neda popisat... treba vidiet. zbytok vecera a noci sme pobehovali medzi stageami a stankami so suvenirmi. pekny zazitok mam aj z koncertu ...

Pohoda 2010

Už sa to stáva pomaly pravidlom že v polovici júla každý rok pribudne na môj blog článok s nadpisom začinajúcim slovom Pohoda. I tento rok som si tento festival nenechal ujsť a i tento rok som neoľutoval ani jeden cent z ceny lístka. Tento rok som na festivale Bažant Pohoda bol už po piaty raz a pomaly sa stáva neodmysliteľnou súčasťou môjho leta. Na tento ročník som sa pripravoval poctivejšie ako na ten minulý. Dopredu som počúval rádio na stránke festivalu, aby som sa vedel aspoň približne rozhodnúť, ktorý z množstva koncertov si mám ísť pozrieť. Nakoniec sa mi samozrejme viaceré koncerty, ktoré som chcel vidieť kryli, niektoré boli zase v časoch okolo tretej nad ránom, takže pre mňa nebolo reálne ich vidieť po celodennom chodení po areáli (v teplotách okolo 30 stupňov Celzia). Tu a teraz by som chcel vyzdvihnúť niektoré kapely, ktorých vystúpenia sa mi tento rok páčili najviac. V prvom rade by to bola kapela " Sparrow and the Workshop ", ktorú by som jednoznačne zaradil...

Rozsutec a Kubánkov sen

Trvalo mi to síce dva týždne než som sa dostal k pridaniu tohoto príspevku, ale hádam mi bude odpustené.  Jeden dôvod, pre ktorý by mi malo byť odpustené je práve obsah tohoto príspevku - pred dvoma týždňami sme spolu so Zuzkou boli na folklórnom večeri pre Žilinu, na ktorom vystupovali tanečníci a hudobníci FK Rozsutec a bývali tanečníci SĽUKu - OZ Kubánkov sen. Už ani neviem kedy som naposledy videl vystupovať Rozsutec, v ten večer mi však tanečníci pamäť osviežili vynikajúcim výkonom. Pribudli nové choreografie, hudobníci excelovali a ľudia si tento večer naozaj užívali. Vystúpenie Rozsutca sa striedalo so SĽUKom. Že vraj seniori. Ak budem ja takto skákať a tancovať keď budem mať 40 - 50 rokov tak budem šťastný ako blcha. Na týchto ľuďoch bolo naozaj vidieť, že majú oddreté množstvo rokov profesionálneho tancovania, a že si ten tanec môže teraz z plnej chuti užívať. Prekvapil ma aj spevácky zbor Rozsutca a aj jeho sólistka - milá teta, ktorá zaspievala síce len pár ľ...