Po viac ako roku sa nám opäť podarilo zorganizovať výlet do Tatier. Tentokrát už na tri celé dni, aby sme stihli čo najviac turistiky, a aby sa nám v konečnom dôsledku vyplatila nie priliš krátka cesta.
Minulý rok sme vsadili na overené turistiské trasy - Rysy a Bystré sedlo. Navyše, počasie bolo minulý rok ako z rozprávky. Preto som si netrúfal dopredu odhadovať úspech tohoročného výletu.
Zloženie výpravy sa oproti minulému roku mierne zmenilo a rozšírilo - do Tatier sme sa nakoniec vybrali až desiati. Pre tento rok som vyberal trošku náročnejšie (dlhšie) túry, ktoré som sám ešte neabsolvoval (za čo sa trochu hanbím) - šlo o nasledujúce trasy:
Starý Smokovec - magistrála (červená značka) - Velické pleso - Batizovské pleso - sedlo Ostrva - Popradské pleso - Štrbské pleso
Tatranská Lesná - Veľká Studená dolina - Zbojnícka chata - sedlo Prielom - Poľský hrebeň - Velické pleso - Tatranská polianka - trasa bola nakoniec kvôli počasiu zmenená - vyšli sme Malou Studenou dolinou k Téryho chate a späť
Tatranská Lomnice - Skalnaté pleso - po magistrále až k Zamkovského chate - Hrebienok - Starý Smokovec
Trasa č. 1 - po Tatranskej magistrále zo Smokovca až na Štrbské pleso
Sliezky dom (pri Velickom plese)
Batizovské pleso
Sedlo pod Ostrvou
Trasa č. 2 - od Tatranskej Lesnej k Téryho chate a späť
minuly vikend som sa uz po druhykrat zucastnil festivalu pohoda. o najkrajsie zazitky sa teda podelim aj s vami. ako to vsetko prebiehalo? na zaciatku sme si uz pocas cesty stanovili presne pravidla, ako napriklad :"do not talk with french girl on the back seat..." a podobne. hned po prichode na trencianske letisko sme sa co najrychlejsie zorientovali v programe festivalu a coskoro sme uz skumali areal festivalu z bezprostrednej blizkosti. no a nieco k programu. den prvy - piatok: pocas poobedia sme sa zucastnili na lekcii balkanskych tancov (celkom dobre na zahriatie; spolu s dzusom riedenym vodkou:) neskor sme sa isli napapat naspat k nasmu autu a po neuspesnom cakani na nasich kamaratov sme sa vecer vybrali na koncert 'dana bartu' ... , kvoli ktoremu som vlastne na pohodu isiel. no co povedat na jeho vykon, ani sa to neda popisat... treba vidiet. zbytok vecera a noci sme pobehovali medzi stageami a stankami so suvenirmi. pekny zazitok mam aj z koncertu ...
Po prudkom začiatku týždňa som sa až dnes dostal k písaniu príspevku o mojom predchádzajúcom víkende. Ten bol zvláštny najmä tým, že sme ako kapela boli súčasťou fujarového workshopu v Zázrivej. Ako sme sa k takejto akcii vôbec dostali? Nuž poznáme sa so správnymi ľuďmi. Teda s fujarášmi, ktorí toto podujatie organizujú už po druhý raz. Aj kvôli tomu, že ich poznáme, a že sú to fajn ľudia sme sa rozhodli im s touto akciou trochu pomôcť. Sami sme vlastne nevedeli, čo presne sa od nás ako kapely bude očakávať. Nakoniec to však dopadlo všetko takmer ideálne. Ráno sme zavítali do dedinky Zázrivá a hneď po vystúpení z auta nás na Jánošíkovom dvore vítali z každej strany zvuky cvičiacich fujarášov. Na workshope sa zúčastnilo približne 10 ľudí, ktorý sa buď chcú naučiť na fujare hrať alebo ich vyrábať. Dvor bol však plný okoloidúcich, ktorí sa prišli pozrieť na toto zaujímavé podujatie. Z našej strane išlo najmä o zvučenie a sprievod majstrov fujarášov Jara Slobodu a Dušana Holíka....
O tom, že jeseň v horách - a to dokonca v slovenských najvyšších horách - nemusí byť len sychravá, upršaná a šedivá sme sa presvedčili počas uplynulého víkendu spolu so Zuzkou, mojimi kolegami a kamarátmi. Výhľad na všetky svetové strany, boľavé nohy a opálené tváre sú toho dôkazom. Väčšina z nás už skúsenosti s Tatrami mala, avšak aj tak sme to s túrami nechceli príliš prehnať (v pondelok predsa len treba ísť opäť do práce). Ako jedného z najlepších kandidátov na túru sme vybrali tatranskú klasiku - Rysy Rysy Ubytovanie na Štrbskom plese nám zabezpečilo pohodlný ranný začiatok túry, nakoľko sme na izbu prišli už v piatok večer. V sobotu okolo osmej sme už šľapali po ceste na Popradské pleso. Túto cestu pozná snáď každý, kto podnikal nejakú tú túru do Tatier. Ako každá túra na Rysy aj táto bola vďaka nádhernému počasiu masovou akciou. Húfy ľudí sa hrnuli strminou na Chatu pod Rysmi, o vrchole ani nehovorím. V momente keď sme dorazili na vrchol to na ňom vyzera skôr ako na bidle, na ...
Comments