Po prílete do Krabi nám veľmi odľahlo, keď sme zistili, že Songkran tu slávia trochu miernejšie ako na severe (nepoužívajú toľko vody). S Magdou a Evou, s ktorými sme sa stretli na sloňom výlete v Chiang Mai (príspevok o Chiang Mai nájdete tu) sme sa dohodli, že sa po prílete s nimi spojíme, aby sme na výlety loďou šli spolu (mohlo by to tak byť pre nás výhodnejšie). Hneď druhý deň sme zamierili na Railey (Rai Leh) beach, na ktorú sa dá dopraviť len na lodi (na pevnine je ohraničená vysokými bralami a nevedie tam teda žiadna cesta). Asi 50 metrov od našeho hotelu už na nás mával vysmiaty pán, z ktorého sa neskôr vykľul kapitán long-tail boatu (loď s dlhým chvostom) naháňajúci si zákazníkov. Nerobilo mu ani problém chvíľu počkať, kým si dáme raňajky. Lode tu totiž nemajú presný harmonogram odjazdov, proste sa počká, kým bude na lodi aspoň 10 ľudí a potom sa vyrazí.
 |
| Longtail boat v akcii |
Takže sme ešte chvíľu čakali na ďalších cestujúcich a sledovali sme kapitána ako v žabkách pobehuje po ulici sem a tam a s úsmevom láka potenciálnych cestujúcich na loď. To sa mu po asi polhodine podarilo a mohli sme teda vyraziť smer Railey beach. Krabi samotné vlastne ani nemá pláž, na ktorej by sa dalo kúpať, leží totiž medzi niekoľkými zátokami, do ktorých vtekajú rieky - takže sa tu mieša sladká voda so slanou, pobrežie je väčšinou bahnité a využíva sa skôr na kotvenie lodiek ako plávanie. To sa však už nedá povedať o Railey beach. Tá môže slúžiť ako predloha pohľadníc z letnej dovolenky. Jemnučký piesok, teplá voda, obrovské útesy uzatvárajúce pláž z každej strany a množstvo lodiek privážajúcich jednu skupinu turistov za druhou.
 |
| Railey beach |
To posledné mne osobne trochu vadilo, a to najmä kvôli hluku, ktoré longtail-boaty robia. Miestni v nich totiž používajú akési staré motory z áut, ktoré majú pripevnené na loď a upravené tak, aby sa s nimi dalo pomocou kovovej páky otáčať a meniť tak smer lodnej skrutky. Okrem toho sú podniky pri pláži (asi kvôli odľahlej lokalite) o čosi drahšie. Poobede sme sa ešte vybrali na Ao Phra Nang Beach, na ktorú sa dá prejsť z Railey pešo chodníkom popod obrovské skalné previsy.
 |
| Skalné previsy na ceste z Railey na Ao Phra Nang beach |
Okrem toho si môžete urobiť takmer horolezeckú zachádzku na vyhliadku a lagúnu v lese. Takmer kolmou stenou sme sa šplhali v sandáloch v 35 stupňovej horúčave asi polhodinu, aby sme zistili, že lagúna je zavretá (no nemohli dať tú tabuľu rovno pod tú stenu). Takže sme sa aspoň pozreli na východnú Railey Beach z vyhliadky a pokračovali sme na Ao Phra Nang. Tá je opäť pod ohromnými skalnými prevismi (nuda) a plná ľudí z longtail-boatov. Baby zaujala najmä jaskyňa plná vyrezávaných drevených penisov (cca metrové drevené koly), ktorá sa na pláži nachádza. Bolo vtipné sledovať thajcov kľačiacich pred sochou budhu v jaskyni, obklopenou desiatkami vyrezávaných penisov.
Aby sme stihli poslednú loď z Railey do Krabi, vrátili sme sa späť do prístavu na východnej Railey beach. Tá už vyzerala úplne inak ako keď sme na ňej ráno kotvili. More kvôli odlivu ustúpilo asi o 50 metrov a lode sa tak tesnali na asi 10 metroch móla, na ktorých ešte nenarážali na dno. Okrem móla miestni používaju na nástup na loď traktory s prívesmi, ktorými dovážajú ľudí až k lodiam (do cca 1 metrovej hĺbky).
 |
| Railey beach po odlive |
 |
| Kyvadlová doprava k lodiam |
Keďže väčšina ľudí sa rozhodne opustiť Railey okolo 4-5. hodine poobede, vyzerá to tam v tomto čase dosť hekticky. Kapitáni zvolávajú jednotlivé skupiny ľudí do lodí, otáčajú lode správnym smerom, pomáhajú iným lodiam, ktoré narazili na plytčinu a podobne - všetko ale s klasickým thajským úsmevom. S úsmevom a šťastlivo sme to teda zvládli do Krabi aj my. Večer sme ešte pobrázdili miestny night market obohatený o karaoke show (asi kvôli oslavám Songkranu), kde sme naplánovali výlet na ďalší deň - 4 ostrovy.
 |
| Útesy na Ao Phra Nang po odlive |
4 ostrovy
Ako som už písal, v samotnom Krabi sa toho okrem nákupov a prechádzok veľa robiť nedá. Preto väčšina ľudí volí niektorú z variánt výletov na ostrovy v okolí. Buď si výlet objednáte u agentúry vopred, alebo sa snažíte nájsť niekoho v prístave (v našom prípade na Ao Nang Beach), ktorá je od Krabi vzdialená asi 45 minút jazdy taxíkom (tu na rozdiel od Chiang Mai jazdia biele pickupy za 50 báthov a majú vopred danú trasu).
Prenájom lode na výlet stojí jednotne 2200 báthov a o náklady sa môžete podeliť s ostatnými cestujúcimi. Nanešťastie pre nás sa v tento deň Magda s Evou rozhodli ísť na výlet ns skútri, takže sme v prístave museli zháňať parťákov na vlastnú päsť. To sa nám (asi vzhľadom k času kedy sme na Ao Nang dorazili - kvôli môjmu vyspávaniu) nakoniec nepodarilo a 2200 báthov sme museli vysoliť agentúre sami. Výlet trval cca 4 hodiny, počas ktorých nás kapitán vzal okolo ostrovov Chicken Island, Poda Island, Tup Island a na Phra Nang Beach, na ktorej sme už boli peši deň predtým.
 |
| Chicken Island |
 |
| Tup Island |
 |
| Prieliv medzi Poda a Tup Island |
 |
| Rybičky |
 |
| Loď s občerstvením na Ao Phra Nang Beach |
Trochu sme sa pošnorchlovali, ale príliš veľa rýb sme tu nevideli. Celkovo sme obišli pár pekných pláží, porobili zopár pekných panorám, ale kvôli zlej angličtine kapitána sme sa toho o ostrovoch veľa nedozvedeli.
Prvýkrát na skútri
Po tom, čo svoj prvý skútrový výlet prežili Magda s Evou, sme sa utvrdili v tom, že to nemôže byť až také náročné a na ďalší deň som zašiel do najbližšej požičovne pre ten náš. Za nádherných 150 báthov (cca 100Kč) sme dostali skúter na celý deň. Pravda, s takmer prázdnou nádržou - ale za ďalších 50 báthov sme ju naplnili skoro doplna a mohli sme vyraziť. Ešte by som asi mal spomenúť, že na skútri som sedel asi raz v živote v garážach bývalej firmy, kde som sa vozil na skútri môjho kamoša Matúša. Trochu som ale pozabudol na pár detailov - ten najdôležitejší bol, ako skúter naštartovať. Pán z požičovne v tomto momente trochu zamrzol a pre istotu sa ma ešte raz spýtal či na motorku mám papiere ("Sure!") a či som už na motorke jazdil (opäť kladná odpoveď). Zbytok sme už zvládli v pohode, bez ďalších trápností.
Cieľom nášho motorkového výletu bol Tiger Cave Temple asi polhodinu jazdy skútrom od Krabi. Ako napovedá už názov, je to chrám postavený okolo tigrej jaskyne (kedysi z nej vraj boli počuť tigrí rev). Inak v celku normálny chrám, zaujalo nás najmä blikajúce farebné koleso za sochou Budhu v chráme (alà naše atrakcie na jarmokoch) - Thajci hold majú radi pestré farby.
Nad chrámom na útese sa nachádza ďalší chrám/socha Budhu, ku ktorej je ale potrebné vyšlapať neuveriteľných 1237 schodov. Dole pod schodami na turistov okrem toho čakajú hladné opice, ktoré drzo trhajú nepozornejším turistom z rúk rôzne sladkosti (vedia napríklad, že ľudia si často nosia vo fľašiach sladené nápoje, takže dosť často trhajú deťom z rúk práve fľaše s vodou). Späť ale k výstupu k chrámu. Asi si viete predstaviť čo je to vyšľapať toľko schodov, no a teraz si k tomu pripočítajte teplotu 35 stupňov v tieni. Fungoval som v podstane ako prietokový ohrievač - čo som vypil to som hneď aj vypotil. Okoloidúci Thajci sa na mne dosť bavili, pretože v týchto končinách asi nie je zvykom sa takto potiť. Okrem počtu schodov treba brať do úvahy aj ich výšku, ktorá je v mnohých úsekoch ďaleko od našej normy a šľapanie vyzeralo skôr ako výstup po rebríku. O to viac som sa čudoval ľuďom, ktorí sem "na prechádzku" vzali deti, ktoré na ďalší schod ledva zdvihli nohu. Dostali sme sa však až na vrchol a výhľad na zátoku a bralá okolo Krabi za to podľa mňa stál. Dole to tiež nebolo zadarmo ale s rozklepanými kolenami sme asi po 20 minútach boli späť na parkovisku.
 |
| Preklad "K nirváne ti zostáva ešte 1237 schodov." |
 |
| Termoregulácia v praxi |
Trhy v Krabi
Úplnou náhodou nám pobyt v Krabi vyšiel na piatok až nedeľu, takže sme mali možnosť vidieť v plnom prúde tunajšiu Walking Street, ako Thajci nazývajú večerné trhy s jedlom, oblečením a rôznymi darčekovými predmetmi. Mňa osobne oblečenie až tak neberie, baby so Zuzkou si tu ale prišli na svoje. Ja som si skôr užíval večerné ovocné shaky a dezerty, z ktorých ma najviac očarilo "Mango with sticky rice" - čerstvé mango s ryžou a polevou z kokosového mlieka. Neviem, ako som bez tejto lahôdky mohol doteraz žiť.
 |
| Najlepšie "Mango with sticky rice" v Thajsku (za 50 báthov) |
Po vrátení skútru sme ešte pred odjazdom na Ko Lanta stihli jednu thajskú masáž. Z tej sa moje kríže dávali do poriadku ešte zopár dní - masáž nôh je v mojom prípade lepšia varianta. Potom sme už pri hoteli nasadli do nášho vanu (väčšinu hromadnej dopravy medzi ostrovmi zabezpečujú práve 10 miestne vany) a vydali sa smerom Lanta.
Môžete pokračovať na článok o Ko Lante.
Comments